Pápež František na ostrove Lesbos: „Je tu v hre budúcnosť všetkých“ P:3, 05. 12. 2021 13:15, ZAH
Grécko 5. decembra (RV) „Je tu v hre budúcnosť všetkých, ktorá bude pokojná jedine ak bude integrovaná,“ zdôraznil pápež František pri stretnutí s utečencami v Mytiléne na ostrove Lesbos. Hovoril pri tom nielen o budúcnosti tisícov utečencov žijúcich v tamojšom Prijímacom a identifikačnom centre, ale o celom ľudstve, ktoré sa ocitlo „na jednej lodi“. Na grécky ostrov sa pápež vrátil po piatich rokoch od prvej cesty, ktorú podnikol spoločne s patriarchom Bartolomejom a aténskym arcibiskupom Hieronymom v apríli 2016.
Centrum Mytiléne stojí na mieste niekdajšieho cvičného vojenského priestoru na morskom pobreží. Tvoria ho rady bielych unimobuniek postavených po podpálení predchádzajúceho detenčného tábora Moría. Po prvý raz Svätý Otec navštívil Lesbos už 16. apríla 2016 spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. a gréckym pravoslávnym patriarchom Hieronymom II., aby spolu upozornili na alarmujúci stav utečencov v preplnenom, dnes už neexistujúcom tábore Moría, ktorý kedysi hostil 25-tisíc utečencov. V septembri minulého roku bol však tamojší stanový tábor vypálený.
Žiadatelia o azyl z Blízkeho východu a Afriky
Dnešné prijímajúce a identifikačné centrum v Mytiléne hostí približne 2300 utečencov žiadajúcich o azyl. Prichádzajú najmä cez Turecko z Blízkeho východu: Iraku, Iránu, Afganistanu, Pakistanu, najnovšie aj z Libanonu, ale aj z Afriky. Je tu mnoho rodín, ktoré nie sú rozdeľované, tak ako je zvykom v mnohých iných utečeneckých táboroch. Rozšírený je však i problém maloletých utečencov, ktorí vo veku 14 - 17 rokov prichádzajú bez sprievodu dospelých a sú ľahkou korisťou obchodníkov s ľuďmi.
Návštevu spojenú s verejným príhovorom Svätého Otca a nedeľnou poludňajšou modlitbou Anjel Pána prežívali obyvatelia centra v spontánnom osobnom kontakte s ním. Pápežov príchod vítalo pred svojimi provizórnymi príbytkami mnoho rodín s deťmi, ktoré pápež s úsmevom zdravil. Jeho neverbálnu komunikáciu s ľuďmi z rozličných národností dopĺňal tlmočením mladý františkán.
Stretnutie plné spevov a svedectiev prebiehalo pod stanovým prístreškom s otvoreným výhľadom na more. Prítomná bola i prezidentka krajiny Katerina Sakellaropoulouová. Pred vystúpením pápeža odzneli svedectvá jedného z utečencov a zástupcu dobrovoľníkov, pochádzajúceho priamo z ostrova. Počas stretnutia, ktoré moderoval katolícky kňaz, zneli radostné spevy afrických žien vo francúzštine. Viaceré z nich boli náboženské piesne vo francúzštine, ktoré prezrádzali, že medzi utečencami sú zastúpení aj kresťania.
Výzvy pápeža Františka
Pápež František v príhovore citoval slová ekumenického patriarchu Bartolomeja z predchádzajúcej návštevy Lesbosu, ďalej humanistickú výzvu židovského mysliteľa Eliho Wiesela, ako aj encykliku Caritas in Veritate Benedikta XVI. S veľkým dôrazom pripomenul Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi z Lukášovho evanjelia:
„Viera nás žiada o súcit a milosrdenstvo. Nabáda nás k pohostinnosti, k filoxénii, ktorá prenikla klasickú kultúru a našla svoj definitívny prejav v Ježišovi, zvlášť v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi a v slovách 25. kapitoly Matúšovho evanjelia. To nie je náboženská ideológia, to sú konkrétne kresťanské korene. Ježiš slávnostne potvrdzuje, že je tu, v cudzincovi, v utečencovi, v tom, kto je nahý a hladný.
A kresťanský program je byť tam, kde je Ježiš. Áno, pretože kresťanský program, napísal pápež Benedikt, «je srdce, ktoré vidí» (Encyklika Deus caritas est, 31).“
Stojac na brehu Stredozemného mora pápež vyslovil apel:
„Stredomorie, ktoré po tisícročia spájalo rôzne národy a vzdialené krajiny, sa stáva chladným cintorínom bez náhrobných kameňov. Táto veľká vodná plocha, kolíska mnohých civilizácií, teraz vyzerá ako zrkadlo smrti. Nedopusťme, aby sa «mare nostrum» (more nás všetkých) zmenilo na pusté «mare mortuum» (more mŕtvych), aby sa toto miesto stretnutia stalo divadlom konfrontácie! Nedovoľme, aby sa toto «more spomienok» zmenilo na «more zabudnutia». Bratia a sestry, prosím vás, zastavme toto stroskotávanie civilizácie!“
Z obsahu svedectiev
30-ročný Christian z Konžskej demokratickej republiky, ktorý bol vo svojej vlasti prenasledovaný a hrozili mu smrťou, hovoril vo svedectve o tom, že je otcom rodiny s troma deťmi. V gréckom tábore je od minulého kroku spolu s dvoma z nich, pretože jeho manželka s najmladším dieťaťom sa do Grécka nedostali. Nemá o nich žiadne správy.
Dobrovoľník menom Len, člen miestneho katolíckeho spoločenstva, vo svedectve uviedol: „Jeden muž nám povedal, že priateľská ruka podaná na privítanie pre neho znamenala viac než jedlo a suché oblečenie, ktoré sme mu dali“. Len hovoril aj o tom, že miestni katolíci prijali kresťanskú skupinu žiadateľov o azyl z Afriky a tí sa pre nich stali skutočným požehnaním. Priniesli nový život do ich farského spoločenstva a ich pevná viera a nádej - i napriek mnohým súčasným i prekonaným útrapám a neistote - sú pre nich vzorom.
