Cyprus 3. decembra (RV) V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Cyperskej republiky, zástupcami občianskeho a spoločenského života a diplomatickým zborom v Prezidentskom paláci v Nikózii vo štvrtok 2. decembra.
Vážený pán prezident republiky, členovia vlády a diplomatického zboru, vážené osobnosti náboženského a občianskeho života, významní predstavitelia spoločnosti a kultúrneho sveta, dámy a páni!
Srdečne Vás pozdravujem a vyjadrujem svoju radosť, že som tu. Ďakujem Vám, pán prezident, za privítanie, ktoré ste mi vyjadrili v mene celého národa. Prišiel som ako pútnik do krajiny, ktorá je malá geograficky, no veľká dejinami; na ostrov, ktorý po stáročia ľudí neizoloval, ale ich spájal; do zeme, ktorej hranicou je more; na miesto, ktoré predstavuje východnú bránu Európy a západnú bránu Blízkeho východu. Ste otvorenou bránou, prístavom, ktorý spája: Cyprus, križovatka kultúr, v sebe nosí vrodené povolanie k stretnutiu a vyznačuje sa pohostinným charakterom Cyperčanov.
Práve sme si uctili prvého prezidenta tejto republiky, arcibiskupa Makária, a pri uskutočnení toho aktu som si chcel uctiť všetkých obyvateľov. Jeho meno, Makários, evokuje začiatočné slová prvej Ježišovej reči: blahoslavenstvá (porov. Mt 5,3-12). Kto je makarios, kto je skutočne blahoslavený podľa kresťanskej viery, s kým je táto zem nerozlučne spojená? Blahoslavenými môžu byť všetci, a sú nimi najmä chudobní v duchu, zranení životom, tí, ktorí žijú pokorne a milosrdne, všetci tí, ktorí bez okázalosti uskutočňujú spravodlivosť a budujú mier. Blahoslavenstvá, drahí priatelia, sú trvalou konštitúciou kresťanstva. Ich žitie dovoľuje evanjeliu byť stále mladým a zúrodňovať spoločnosť nádejou. Blahoslavenstvá sú v každom rozsahu orientačným kompasom na trasách, ktorým kresťania čelia na ceste životom.
Práve tu, kde sa Európa a Orient stretávajú, začala prvá veľká inkulturácia evanjelia na kontinente e je pre mňa dojímavé znovu prejsť po stopách prvých významných misionárov, zvlášť svätých Pavla, Barnabáša a Marka. Som tu teda teraz medzi vami pútnikom, aby som s vami putoval, drahí Cyperčania; s vami všetkými, v túžbe, aby dobrá novina evanjelia priniesla odtiaľto do Európy radostné posolstvo znamenia Blahoslavenstiev. To, čo totiž prví kresťania darovali svetu zmierlivou silou Ducha bolo neslýchané posolstvo krásy. Bola to prekvapivá novinka blahoslavenstva prístupná všetkým, ktorá dobyla srdcia a vydobyla slobodu pre mnohých.
Táto krajina má v tomto zmysle osobitné dedičstvo ako posol krásy medzi kontinentami. Cyprus vyžaruje krásu svojím územím, ktoré treba chrániť a udržiavať vhodnými environmentálnymi politikami, zosúladenými so susedmi. Krása tiež vyžaruje z architektúry, umenia, obzvlášť z toho sakrálneho, z náboženskej umeleckej tvorby, z mnohých archeologických pokladov. Využijúc ako obraz more, ktoré nás obkolesuje, by som chcel povedať, že tento ostrov malých rozmerov predstavuje perlu veľkej hodnoty v srdci Stredozemného mora.
Perla sa totiž stáva tou, akou je, preto, že sa formuje v čase: vyžaduje si to roky, aby ju rôzne vrstvy urobili kompaktnou a lesklou. Tak aj krása tejto krajiny pochádza z kultúr, ktoré sa tu počas storočí stretávali a miešali. Aj dnes má lesk Cypru mnoho podôb: je tu veľa národov a ľudí, ktorí rôznymi odtieňmi utvárajú farebné spektrum tohto národa. Myslím aj na prítomnosť mnohých imigrantov, percentuálne najpočetnejšiu spomedzi krajín Európskej únie.
Opatrovať si mnohofarebnú a všestrannú krásu spoločenstva nie je ľahké. Vyžaduje si to, ako pri formovaní perly, čas a trpezlivosť, vyžaduje si to mať široký pohľad, ktorý by objal rôznorodosť kultúr a pozeral by ďaleko do budúcnosti s prezieravosťou. V tomto ohľade je dôležité ochraňovať a podporovať každý prvok spoločnosti, osobitným spôsobom však tie štatisticky minoritné. Myslím tu aj na rôzne katolícke organizácie, ktoré by mohli mať osoh z náležitého inštitucionálneho uznania, aby prínos, ktorý prinášajú spoločnosti svojimi aktivitami, obzvlášť vzdelávacími a charitatívnymi, bol dobre zadefinovaný z právneho hľadiska.
Perla prináša na svetlo svoju krásu v ťažkých podmienkach. Rodí sa v temnotách, keď ustrica „trpí“ po tom, čo sa jej prihodila neočakávaná návšteva, ktorá narušila jej nerušenosť, ako napríklad zrniečko piesku, ktoré ju dráždi. Aby sa ochránila, reaguje vstrebaním toho, čo ju zranilo: vtiahne to, čo je pre ňu nebezpečné a cudzie a premení to na krásu, na perlu. Perlu Cypru zatienila pandémia, ktorá zabránila mnohým návštevníkom dostať sa sem a vidieť tu krásu, zhoršujúc, ako aj na iných miestach, následky ekonomicko-finančnej krízy. V tomto období nového rozbehu však tým, čo zaistí konsolidovaný rozvoj, nebude horlenie po navrátení strateného, ale úsilie o ozdravovanie spoločnosti, najmä skrze rozhodný boj proti korupcii a pliagam, ktoré urážajú dôstojnosť osoby; myslím napríklad na obchod s ľuďmi.
Ale rana, ktorou táto zem najviac trpí, je spôsobená hrozným rozkolom v posledných desaťročiach. Myslím na duševné útrapy nemalého počtu ľudí, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov a na svoje posvätné miesta. Modlím sa za pokoj pre vás, za pokoj pre váš celý ostrov, a žičím mu ho zo všetkých svojich síl. Cesta pokoja, ktorá uzdravuje konflikty a obnovuje krásu bratstva, je vyznačená jedným slovkom: dialóg, ktoré ste Vy, pán prezident, viackrát zopakovali. Musíme si pomáhať veriť v silu trpezlivého a zmierlivého dialógu, v tú silu trpezlivosti, toho „niesť na pleciach“ – hypomoné, čerpajúc ju z Blahoslavenstiev. Vieme, že to nie je ľahká cesta; je dlhá a namáhavá, ale nejestvujú iné alternatívy ako dospieť k zmieru.
Živme nádej silou skutkov namiesto vkladania nádeje v skutky sily. Lebo veď moc skutkov pripravuje mier: nie moc skutkov sily, hrozieb odplaty a demonštrácií moci, ale moc skutkov zmierňujúcich napätie, konkrétnych krokov dialógu. Myslím napríklad na úsilie pripraviť sa na úprimnú konfrontáciu, ktorá dá na prvé miesto potreby národa, na stále efektívnejšie zapojenie medzinárodného spoločenstva, na ochranu náboženského a kultúrneho dedičstva, na reštitúciu všetkého, čo je v tomto zmysle osobitne vzácne ľuďom, ako sú posvätné miesta alebo aspoň posvätné predmety. V tomto ohľade by som chcel vyjadriť uznanie a povzbudenie pre Náboženskú cestu cyperského mierového projektu (Religious Track of the Cyprus Peace Project) podporovanú Švédskym veľvyslanectvom, aby sa medzi vrcholnými náboženskými predstaviteľmi pestoval dialóg.
Práve časy, ktoré sa nezdajú byť priaznivé a v ktorých dialóg viazne, sú tie, ktoré môžu pripravovať mier. Pripomína nám to opäť perla, ktorá sa takou stáva svojou trpezlivosťou v temnote utkávajúc novú hmotu spolu s tým, ktorý ju ranil. V týchto úskaliach nenechajme neprevážiť nenávisti, nevzdávajme sa ošetrovanie rán, nezabúdajme na situácie nezvestných osôb. A keď príde pokušenie straty odvahy, vtedy treba myslieť na budúce generácie, ktoré si zaslúžia zdediť svet zmierený, spolupracujúci, súdržný, na ktorom nesídli ustavičná rivalita a ktorý nie je poznačený nevyriešenými spormi. K tomu slúži dialóg, bez ktorého rastie podozrievavosť a resentiment.
Nech je referenčným bodom Stredomorie, teraz žiaľ miesto konfliktov a humanitárnych tragédií; vo svojej hlbokej kráse je to mare nostrum, more všetkých národov, ktoré sú pri ňom, aby tu boli spojení, nie rozdelení. Cyprus, geografická, dejinná, kultúrna a náboženská križovatka, má túto pozíciu, aby plnil dielo pokoja. Kiež je otvoreným staveniskom pokoja v Stredomorí.
Mier sa často nerodí z veľkých osobností ale z každodenného odhodlania – dennodenného – tých najmenších. Európsky kontinent potrebuje zmierenie a jednotu, potrebuje odvahu a elán, aby mohol kráčať ďalej. Lebo veď nie múry strachu a zákazy diktované nacionalistickými záujmami sú tým, čo pomôže pokroku, ani samotné ekonomické zotavenie nebude môcť garantovať istoty a stabilitu. Pozrime sa na dejiny Cypru a uvidíme ako stretnutie a prijatie priniesli prospešné ovocie v dlhodobom horizonte. Nielen vo vzťahu k dejinám kresťanstva sa Cyprus stal „odrazovým mostíkom“ na kontinent, ale aj vybudovaním spoločnosti, ktorá našla svoje vlastné bohatstvo v integrácii. Tento šírka ducha, táto schopnosť hľadieť za vlastné hranice omladzuje, umožňuje nájsť stratený lesk.
Vo vzťahu k Cypru Skutky apoštolov rozprávajú, že Pavol a Barnabáš, aby dosiahli Pafos, „prešli celým ostrovom“ (porov. Sk 13,6). Je pre mňa radosťou prejsť v tieto dni dejinami a duchom tejto zeme, s túžbou, aby jej silná túžba po jednote a jej posolstvo krásy ju ďalej viedli na ceste. O Theós na evloghí tin Kípro! [Boh žehnaj Cypru!]
Preložila: Slovenská redakcia VR
