Bratislava 1. decembra (TK KBS) Uplynulo 185 rokov od úmrtia katolíckeho kňaza, obrodeneckého spisovateľa a autora satír a epigramov Jozefa Ignáca Bajzu. Zomrel 1. decembra 1836 v Bratislave. Jeho telesné pozostatky uložili do krypty bratislavského Dómu sv. Martina. Zanechal značný majetok, ktorý odkázal na dobročinné cirkevné ciele. Spomíname na neho v archívnom texte TASR.
Svojím úsilím o časomerný verš sa zaradil k priekopníkom klasicistických tendencií a podnetne zasiahol do vývinu slovenskej poézie na prelome 18. a 19. storočia. Viedol spor s Antonom Bernolákom a Jurajom Fándlym o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Vášnivý stúpenec i propagátor cirkevných a spoločenských reforiem panovníka Jozefa II. je autorom prvého slovenského románu René mládenca príhody a skúsenosti (René mláďenca príhodi a skúsenosťi, 1783/1784). Známa je tiež jeho zbierka veršov Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné (1794).
Jozef Ignác Bajza sa narodil 5. marca 1755 v Predmieri. V rokoch 1777-1780 študoval teológiu na viedenskom Pázmáneu, kde sa dostal pod vplyv tzv. viedenskej školy náboženských a cirkevných reformátorov. Po vysviacke za kňaza v roku 1780 pôsobil ako kaplán v Trnave a Ostrihome. V roku 1783 nastúpil na faru do Dolného Dubového. Tam počas dvadsaťdvaročného pôsobenia napísal a vydal takmer všetky svoje literárne diela. Dolnodubovská fara bola však aj svedkom Bajzových zápasov so svetskou a cirkevnou vrchnosťou. Bol známy prchkou a výbušnou povahou, pre ktorú sa dostal do sporov o slovenčinu s Antonom Bernolákom a Jurajom Fándlym i do konfliktu s vacovským biskupom barónom Imrichom Perényim. Z Dolného Dubového odišiel v roku 1805 do Prietrže pri Senici, kde pôsobil do roku 1815. Jeho poslednou pastoračnou stanicou boli Zbehy pri Nitre.
Vo svojej tvorbe venoval Bajza veľký priestor úvahám o osude slovenského jazyka. Podľa vlastných slov bol prvým, kto "ke knihám slováckým led lámal". Svoju predstavu slovenčiny však prezentoval len v literárnych textoch bez toho, aby ju teoreticky odôvodnil. Bernolákovci ju odmietali akceptovať a ich dlhodobé vzájomné spory sú známe ako tzv. bernolákovské polemiky.
Jozefovi Ignácovi Bajzovi patrí prvenstvo v zavádzaní nových literárnych žánrov a tém do našej literatúry. Jeho prvú zbierku epigramov Rozličných veršuv knižka prvňa (1782) bratislavský cenzor odmietol dať vytlačiť. Cirkevné kruhy pohoršili epigramy, v ktorých spisovateľ ostro kritizoval úradníkov - byrokratov, parazitický spôsob života šľachty a hlavne neporiadky v cirkvi. Tento neúspech však Bajzu neodradil. Roku 1783 vydal 1. časť románu René mládenca príhody a skúsenosti. Viedenská cenzúra súhlasila s vydaním už 11. novembra 1782, domácu cenzúru Bajza zjavne obišiel a zásah cirkevnej cenzúry prišiel neskoro. V 1. zväzku prežíva hlavný hrdina na ceste z Benátok do Tripolisu rad podivuhodných dobrodružstiev. Tlač 2. časti románu cirkevná cenzúra zastavila najmä pre autorovu kritiku neporiadkov v kláštoroch, Bajza bol za ich zrušenie a proti celibátu. V tomto prvom slovenskom románe sa Jozef Ignác Bajza pokúsil o uplatnenie spisovnej slovenčiny v umeleckej literatúre. Jeho jazyk však nevychádzal z vtedajších gramatických zásad a vyvolal kritiku bernolákovcov. V roku 1794 vyšli Bajzove Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné v dvoch zväzkoch. Juraj Fándly a Anton Bernolák túto knihu označili za "sedlácke veršovníctvo" a umeleckú hodnotu priznávajú iba jeho časomerným veršom. K posledným prácam svojského spisovateľa patrí zbierka poviedok, anekdot a hádaniek Veselé učinki a rečení (1795), ktorá obsahuje päťsto preložených i pôvodných humorných a satirických poviedok, a päťzväzkový súpis vlastných kázní vo veršoch s názvom Kresťanské katolícke náboženstvo (1789-1796).
Záujem o slovenský jazyk a literatúru si Jozef Ignác Bajza zachoval až do konca svojho života. Keď sa v roku 1834 zakladatelia Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej na neho obrátili so žiadosťou o spoluprácu, členstvo síce neprijal, ale poslal spolku finančnú podporu na almanach a zo srdca im zaželal úspech.
