Bratislava 1. decembra (TK KBS) Advent pre mňa znamená „vôňu” Vianoc, ktorá  sa bude postupne zvýrazňovať, vraví v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS Ján Buc. „Je to blízkosť okamihu, keď sa nebo spojilo so zemou v plnej prítomnosti Boha uprostred ľudí. Advent je príprava a očakávanie, mám rád toto obdobie aj preto, lebo prežívam akési pozvanie na zvnútornenie, zatiahnutie na hlbinu,“ hovorí kňaz Ján Buc, s ktorým prinášame rozhovor.

- Prečo nás advent pozýva bdieť? Ako bdieť, keď všade naokolo je pandémia?

„Máme byť zameraní na to, čo je podstatné. Boh je s nami a bude vždy. Či bude pandémia, lockdown, tretia vlna, alebo jedenásta On je blízko svojou láskou, bezpečím. Ak sa postavíme životom mimo dôvery v Boha, tak sa staneme až príliš zraniteľní, pretože nevieme mnoho vecíí ovplyvniť. V Biblii sa píše, že aj vlasy na hlave máme spočítané, to je moja istota a dôvera v to, že Boh vie čo potrebujem, je pri mne a tým, ktorí ho milujú všetko slúži na dobré.“

- Takže znamená to, že aj keby pandémia nebola, tak máme byť pripravení?

„Bdieť je vidieť podstatné a byť pripravení.“

- Ako to však vysvetliť ľuďom teraz, keď sa ich život postupne "zatvára" a obmedzuje a nemôžu prichádzať ani k tomu najposvätnejšiemu?

„Náš nepriateľ je ten, ktorý chce človeka dostať do úzkych a nahovára nám, že neexistuje svetlo na konci tunela. Lenže to Svetlo prišlo na túto zem. Kdekoľvek toto Svetlo príde, tma sa vytratí. Boh nám ponúka seba, aby sme mohli žiť z jeho milosti. Ako kňaz mám obrovskú výhodu, že žijem z Eucharistie každý deň a rozumiem, že to veľmi chýba tým, ktorí sú na to zvyknutí. Ale Pán Boh nám ponúka spoločenstvo aj pri osobnej modlitbe, pri čítaní Božieho Slova, pri rodiinej alebo spoločnej modlitbe, kde nám Pán Ježiš prisľúbil, že bude s nami, keď sme dvaja, alebo traja v Jeho mene zhromaždení.“

- Nie je len o ňom, ale aj o nás?

„Verím, že Pán Boh vie, že sme niekedy obmedzení v prijímaní milosti z Eucharistie a verím, že to čo je potrebné nám ponúka práve vtedy iným spôsobom, len nesmieme na to zabúdať, potrebujeme to hľadať a byť s Ním.“

- Čo by ste zaželali všetkým k adventnému obdobiu?

„Raz mi jeden kňaz dal ako diakonovi radu: Nikdy sa nenechaj znechutiť. Najprv som tomu celkom nerozumel o čo hovorí a kam týmito slovami miery. Ale neskôr som si viackrát spomenul na toto povzbudenie. Myslím, že by to malo byť pre nás v tejto ťažkej dobe tiež takým povzbudením. Nedajme sa znechutiť, pozerajme sa ponad vrchy problémov a ťažkostí a majme vieru, že raz sa aj najdlhší tunel skončí a uzrieme svetlo, ktoré poteší a povzbudí. Nech je tento Advent pre nás časom prehĺbenia vzťahu s Bohom a pripravením miesta v srdci pre radosť, ktorá prúdi z toho, že Boh sa stal človekom, aby nás vykúpil a otvoril brány neba.“