Vatikán 29. novembra (RV) Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v Prvú adventnú nedeľu 28. novembra na poludnie. Zameral sa v ňom na adventnú výzvu k bdelosti, ktorú si kresťan potrebuje neustále udržiavať modlitbou. Po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca pápež František osobitne upozornil na tragické osudy migrantov v rôznych častiach sveta.
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána s veriacimi na Vatikánskom námestí Svätý Otec pozdravil skupiny, ktoré sa venujú pomoci migrantom a utečencom. Pripomenul vyhasené životy v Lamanšskom prielive, na Stredozemnom mori, na bieloruských hraniciach, ako aj drsné osudy repatriovaných na severe Afriky. Pápež vyjadril všetkým trpiacim svoju solidaritu a vyzval k modlitbe a činnosti, pričom poďakoval všetkým inštitúciám, ktoré prispievajú k vyriešeniu týchto problémov.
Skupina organizátorov podujatia na podporu priateľstva a solidarity medzi národmi s názvom Giàvera Festival, ktorého 26. ročník sa koná v regióne Benátska, rozvinuli na Námestí sv. Petra veľkú plachtu zošitú z vlajok desiatok krajín, vrátane Vatikánu. Pápež František ich v predchádzajúci deň prijal na osobitnej audiencii vo Vatikáne.
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej liturgie, v prvú nedeľu Adventu, teda v prvú nedeľu prípravy na Vianoce, nám hovorí o príchode Pána na konci časov. Ježiš oznamuje deprimujúce udalosti a trápenia, no zároveň v tom istom čase nás pozýva, aby sme nemali strach. Prečo? Pretože všetko dobre dopadne? Nie, ale preto, že príde On. Ježiš sa vráti, Ježiš príde, to sľúbil. Hovorí toto: „vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lk 21,28).
Je krásne počuť toto slovo povzbudenia. Vzpriamiť sa a zodvihnúť hlavu, lebo práve vo chvíľach, keď sa zdá, že všetko skončilo, Pán nás príde zachrániť. Očakávať ho s radosťou aj uprostred trápení, v životných krízach a dejinných drámach. Očakávať Pána. Ale ako zodvihnúť hlavu, nenechať sa pohltiť ťažkosťami, utrpeniami, prehrami? Ježiš nám ukazuje cestu silným zvolaním: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neobťaželi […]. Bdejte celý čas a modlite sa“ (v. 34.36).
„Bdejte.“ Bdelosť. Pristavme sa pri tomto dôležitom aspekte kresťanského života. Z Ježišových slov vidíme, že bdelosť je spätá s pozornosťou: dávajte si pozor, bdejte, nebuďte nesústredení, t. j. zostaňte čulí! Bdieť znamená toto: nedovoliť, aby srdce zlenivelo a duchovný život sa uspokojil s priemernosťou. Dávať si pozor, lebo je možné stať sa „zaspatými kresťanmi“.
A my vieme, že je veľa takých spiacich kresťanov, kresťanov znecitlivených duchovnými svetáctvami – kresťanov bez duchovného nadšenia, bez horlivosti v modlitbe – modlia sa ako papagáje – bez entuziazmu pre poslanie, bez vášne pre evanjelium. Kresťanov zahľadených stále do seba, neschopných pozerať na obzor. A toto privádza k „driemotám“: robiť veci len zo zotrvačnosti, upadnúť do apatie, ľahostajní ku všetkému okrem toho, čo nám dáva pohodlie. Život s takýmto smerovaním je smutný, niet tam šťastia.
Potrebujeme bdieť, aby naše dni neplynuli vo zvykovosti, aby sme sa nenechali obťažiť – hovorí Ježiš – životnými starosťami (porov. v. 34). Životné starosti nás zaťažujú. Dnes je teda dobrá príležitosť sa spýtať: čo zaťažuje moje srdce? Čo zaťažuje môjho ducha? Čo ma robí pohodlným v kresle lenivosti? Je smutné vidieť kresťanov „v kresle“! Aké sú tie priemernosti, ktoré ma paralyzujú, tie zlozvyky, neresti, ktoré ma pritláčajú k zemi a bránia mi zodvihnúť hlavu? A voči bremenám, ktoré nesú na pleciach moji bratia, som pozorný alebo ľahostajný?
Tieto otázky sú nám prospešné, lebo pomáhajú strážiť srdce pred malátnosťou -acédiou. Ale otče, povedzte nám: čo je to acédia? Je to jeden veľký nepriateľ duchovného života, aj kresťanského života. Acédiaje tá lenivosť, ktorá dáva upadnúť, skĺznuť do smútku, ktorý odoberá chuť žiť a vôľu konať. Je to negatívny duch, zlý duch, ktorý uväzňuje dušu v letargii a oberá ju o radosť. Začína sa to tým smútkom, potom sa človek kĺže stále hlbšie a hlbšie, a stratí radosť. Kniha prísloví hovorí: „Stráž svoje srdce, lebo z neho vyvierajú žriedla života“ (Prís 4,23). Strážiť si srdce: toto znamená byť bdelým, ostražitým! Buď bdelý, chráň svoje srdce.
A dodajme ešte jednu podstatnú zložku: tajomstvom bdelosti je modlitba. Ježiš totiž hovorí: „Bdejte celý čas a modlite sa“ (Lk 21,36). Práve modlitba udržuje lampu srdca zažatú. Zvlášť keď cítime, že naše nadšenie chladne, modlitba ho znovu zapáli, lebo nás privádza k Bohu, k stredobodu vecí. Modlitba zobúdza dušu zo sna a sústreďuje ju na to, čo je podstatné, na cieľ existencie. Ani v tých najzaneprázdnenejších dňoch nevynechávajme modlitbu.
Práve som sledoval v programe „Na jeho obraz“ jedno pekné zamyslenie o modlitbe: pomôže nám to, osoží nám pozrieť sa na to. Môže nám byť pomocou modlitba srdca, často si opakovať krátke vzývania. V Advente si napríklad osvojiť zvyk povedať: „Príď, Pane Ježišu!“. Iba toto, no vysloviť to: „Príď, Pane Ježišu!“. Tento čas príprav na Vianoce je krásny: myslíme na jasličky, myslíme na Vianoce, a zo srdca povieme: „Príď, Pane Ježišu, príď“.
Opakujme si túto modlitbu počas celého dňa, a duch zostane bdelý! „Príď, Pane Ježišu!“ To je modlitba, ktorú môžeme všetci spoločne trikrát zopakovať: „Príď, Pane Ježišu! Príď, Pane Ježišu! Príď, Pane Ježišu!“
A teraz prosme Pannu Máriu: ona, ktorá očakávala Pána s bdelým srdcom, nech nás sprevádza na ceste Adventu.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
