Bosna a Hercegovina 16. novembra (TK KBS) V Bosne a Hercegovine naďalej pribúdajú migranti a vstup do Európskej únie sa stáva čoraz ťažší. Napätie vo východnej Európe ovplyvňuje aj ďalšie krajiny ležiace na tzv. „balkánskej ceste“, ako aj Poľsko a Bielorusko. „Je utópia myslieť si, že je možné zastaviť prílev ľudí do Európy, aj keď Únia začne stavať múry,“ hovorí koordinátor talianskej Charity pôsobiaci v Sarajeve.

Migračná kríza na poľsko-bieloruskej hranici opäť upriamila pozornosť na tzv „Balkánsku cestu“, ktorú používajú Afgánci, Pakistanci a Sýrčania, ktorí sa snažia dostať do Európskej únie pri hľadaní lepšieho života. „To, čo sa v súčasnosti deje v poľsko-bieloruských vzťahoch, sa v posledných rokoch stalo medzi Bosnou a Chorvátskom a tiež medzi Srbskom a Maďarskom,“ zdôrazňuje Daniele Bombardi.

„Ľudia stále prichádzajú, pretože sa chcú dostať do Európskej únie, no je to čoraz ťažšie. Takže sa zastavia v krajinách ako Bosna a Hercegovina, ktoré sú kvôli tomu v problémoch, pretože sú nestabilné a nemajú adekvátne systémy, ktoré by zaručili dôstojné prijatie migrantov,“ povedal Daniele Bombardi v rozhovore pre pápežskú vysielaciu stanicu. „Tí, ktorí sa dostali až sem, sa však ocitajú pred bránami Únie a nevzdávajú sa. Požiadavka, aby si Bielorusko, Srbsko alebo Bosna a Hercegovina, nechali migrantov u seba, je utópia, pretože tam nechcú zostať. Tento mechanizmus vytvára ďalšie napätie, na ktoré, žiaľ, doplácajú samotní migranti, ktorí – ako vidíme v posledných dňoch – sú nútení spať pod holým nebom a umierať na zimu.“

Daniele Bombardi zdôrazňuje, že reakcie obyvateľov Bosny a Hercegoviny sú dvojaké. V miestach, kde vládne chaos, ako je oblasť Bihać, kde nie je možné kontrolovať migrantov, narastá fenomén averzie voči prisťahovalcom. Naopak, v miestach, kde sú mechanizmy prijímania migrantov usporiadanejšie a lepšie organizované, je aj miestne obyvateľstvo menej nepriateľské, domnieva sa koordinátor talianskej Charity v Sarajeve.