Vatikán 7. novembra (RV) Význam historickej návštevy pápeža sv. Jána Pavla II. na pôde Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme 8. novembra 1981 vysvetlil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas historik Mgr. Daniel Černý, PhD., riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.
Slávnostnú pripomienku udalosti zorganizovalo Pápežské kolégium a ústav sv. Cyrila a Metoda v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky pri Svätej stolici na nedeľu 7. novembra 2021, predvečer 40. výročia. Svätej omši v kaplnke kolégia zasvätenej Apoštolom Slovanov bude o 17:30 predsedať arcibiskup Piero Marini, niekdajší hlavný pápežský ceremoniár Jána Pavla II.
Riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme Mgr. Daniel Černý, PhD. priblížil význam a kontext udalosti spred 40 rokov týmito slovami:
„Určite je veľmi dobré si pripomenúť toto výročie práve z toho hľadiska, že rok 1981 bol veľmi špecifický. Aby sme dali do kontextu túto návštevu, musíme pochopiť, že je to tretí rok pontifikátu pápeža sv. Jána Pavla II., a je to rok po tom, čo vyhlásil svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a takto vyslovene priznal Európe aj to jej slovanské kultúrne dedičstvo a jej korene aj z tejto stránky. A rovnako je to aj rok po tom, čo zriadil samostatné biskupstvo sv. Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Kanade.
A takto táto slávnosť bola veľkou slávnosťou nielen dnešného pápežského kolégia, resp. vtedajšieho Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ale všetkých Slovákov a dokonca nielen Európy, ale celého sveta, alebo, aby sme boli presnejší, slobodného sveta. Keďže v roku 1981 ešte reálne nikto nemohol pomýšľať na to, že komunizmus padne za necelých desať rokov, tak to bola v istej forme aj prvá pápežova návšteva Slovenska, pretože predsa len to kolégium, resp. vtedajší ústav, pôsobilo čosi ako kúsok slovenskej zeme v slobodnom svete.
Na tejto návšteve neboli prítomní len rímski duchovní hodnostári, či už terajší kardinál Jozef Tomko alebo biskup Pavol Hnilica, ale bol tu napríklad otec biskup Andrej Grutka z Gary z Indiany, bol tu Michal Rusnák, biskup pre už spomínaných gréckokatolíckych Slovákov v Kanade. A množstvo Slovákov, duchovných, ale i laikov z celej Európy, ktorí mohli prísť, využili túto šancu a prišli práve na túto pápežskú návštevu slovenského ústavu.
Uvedomme si, že to bola vlastne prvá pápežova cesta po atentáte, takisto priamo v kontexte tej doby. Bolo to po atentáte, tom známom, kedy guľka tesne minula životné orgány pápeža a on to prežil, a potom sa ako vieme išiel poďakovať do Fatimy. A práve táto jeho návšteva medzi Slovákmi bola špecifická aj z tohto hľadiska. Aj terajší pápež, pápež František, práve prišiel ku nám na Slovensko po tom, čo sa zotavil z operácie, a 40 rokov dozadu iný pápež tiež po zotavení mal prvú cestu medzi Slovákov. Je to taká zaujímavá paralela z vtedajších časov a dnešných časov.
Čo je ešte dobré spomenúť práve v kontexte tej doby je to, že nielenže Svätý Otec Ján Pavol II. prišiel na tento ústav, ale prvý krát, tým, že bol Slovan a rozumel, slávil eucharistickú bohoslužbu, svätú omšu, po slovensky, čo je veľmi veľký míľnik aj v duchovných dejinách Slovenska a Slovákov, že prvý krát hlava Katolíckej cirkvi slávi eucharistickú obetu po slovensky. Aj preto je vhodné si to pripomenúť. Je to malé jubileum - predsa len 40 rokov nie je tak veľa -, ale ukazuje to, ako dlho sme museli ako národ čakať na takúto poctu v duchovnom aj kultúrnom kontexte Európy a vtedajšej i dnešnej situácii, v ktorej sa nachádzame.“
Pripravil: Jozef Bartkovjak SJ
