Košice 6. novembra (TK KBS) Vo štvrtok 4. novembra v košickom seminárnom kostole slávili odpustovú svätú omšu ku cti sv. Karola Boromejského, patróna tamojšieho seminára. Slávnostnej svätej omši predsedal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.
Plné znenie homílie arcibiskupa Bernarda Bobera:
Milí seminárni predstavení, bratia kňazi, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!
V týchto dňoch dušičkovej oktávy sa viac ako inokedy zamýšľane nad smerovaním a cieľom nášho života. Naša pominuteľnosť a krehkosť nás privádza k hlbokej viere a hlavne dôvere v Božiu pomoc a blízkosť. Do Božích rúk odovzdávame svoj život. Iba pri Bohu nachádzame pokoj a radosť. Preto je dôležité dobre sa nastaviť a vždy nanovo sa pripraviť na chvíľu, keď príde Pán a zaklope.
Možno ste už počuli o tom, čo sa stalo svätému Karolovi Boromejskému, keď raz hral so svojimi spoločníkmi niečo podobné ako biliard. Ako sa tak rozprávali medzi sebou, prišla reč aj na tému smrti. Čo by ste robili, keby vám bolo oznámené , že do večera zomriete?, opýtal sa ktosi zo spoluhráčov. Rýchlo by som utekal do kostola a vykonal by som si poriadnu svätú spoveď, povedal jeden. Iný hovorí: Ja by som sa šiel pomeriť so susedom, s ktorým sa už dlho nerozprávame. Ďalší hovorí: Utekal by som pripraviť všetko na pohreb. Karol mlčal. A čo by si robil ty, Karol? opýtali sa zvedavo aj jeho. Ja by som spokojne dohral túto partiu.
Možno sa nám zdajú Karolove slová smelé, možno aj trochu ľahkovážne. No v skutočnosti vyjadril iba svoje celoživotné vnútorné nastavenie, a totiž, že bol neustále pripravený stretnúť sa s Pánom života i večnosti. Žil v neustálom spojení s Bohom. Žil v jeho milosti, preto sa nemal čoho báť. Ponúkol svoj život Bohu a už sa neobzeral naspäť. Neváhal, neodkladal a nespochybňoval svoje rozhodnutie. Vďaka nemu sa naša Cirkev po traume z málo vydarenej a nepochopenej Reformácie predsa len pohla dopredu a začala sa obnovovať zvnútra. Karol sa ako milánsky biskup a kardinál ukázal ako skutočný dobrý pastier svojich veriacich. Navštevoval farnosti, zvolával synody, vydával usmernenia a šikovné praktické pomôcky pre duchovný život a formáciu ku kňazstvu. Bol to pastier – obnoviteľ, skutočný reformátor duchovného života. Dnes si ho ako patróna nášho kňazského seminára pripomíname iba vďaka tomu, že bez váhania ponúkol celý svoj život do služby Kristovho kríža.
Milí seminaristi, aj vy ste sa rozhodli ponúknuť svoj život do Božej služby. Je to vážne rozhodnutie. Vážime si vašu dôveru, s ktorou ste nastúpili na cestu formácie. A tá so sebou prináša mnoho limitov a nevyhnutných usmernení. Tu sa učíte zriekať sa seba, nemyslieť iba na svoje plány. Tu sa cvičíte v slobode – vedieť prijať aj obmedzenia – a to všetko pre Ježiša Krista, ktorého si vaše srdce zamilovalo.
Na príklade nášho seminárneho patróna, svätého Karola Boromejského, vás chcem povzbudiť, aby ste sa ani vy neunavili v horlivosti a zápale za Božie veci. Inšpirujte sa rozhodnosťou svätého Karola, húževnatosťou a jeho láskou k Cirkvi. Neváhajte si aj ruky zašpiniť, aj sa zodrať či rozdať v Ježišovej misii, aby to nebolo také nevýrazné, že sa už teraz nedajbože budete tešiť iba na penziu.
Dnes sa znova, ako každý rok, stávame svedkami toho, ako si vás Ježiš sám povoláva do vždy zodpovednejšej služby. V priebehu dve-tisícročných dejín Cirkvi sa stanovili kritériá, ktoré napomáhajú k tomu, aby sa mohlo duchovné povolanie podchytiť a rozvíjať. Vznikli tak tri základné podmienky pre tých, ktorí v sebe cítia duchovné povolanie: náklonnosť k duchovnej službe, vhodnosť na službu a nakoniec prijatie zo strany Cirkvi, to znamená cez biskupa.
Cirkev má tieto požiadavky pri formácii kandidátov na nižšie i vyššie svätenia, pretože duchovný úrad, ktorý na seba vezmú, nebude potrebný na ich vlastnú spásu, ale vždy pre iných! Naozaj, nemusím sa stať lektorom, akolytom, diakonom, kňazom či biskupom, aby som sa dostal do neba. Ale mám sa ním stať preto, aby sa tam mohli dostať tí druhí! Aby som im v tom vedel pomôcť a poslúžiť. Toto povolanie, vyvolenie a poslanie nemám pre seba samého, ale vždy pre druhých ľudí.
Toto dnešné Admissio – vaše zaradenie a prijatie za kandidátov na nižšie i vyššie svätenia, ale aj samotné nižšie svätenia pre službu lektorov a akolytov, nech vás povzbudia, aby ste sa nebáli ani svojej nehodnosti, ani svojich možných zlyhaní, lebo vo všetkom bude s vami Kristus. On vás bude posilňovať i formovať celý život. Buďte odhodlaní povedať mu fiat každý deň a staňte sa aj vy dobrými pastiermi.
Prajem vám, drahí moji, aby ste šťastlivo zvŕšili cestu prípravy až k diakonátu a ku kňazstvu! Nech vám pritom pomáha orodovanie svätého Karola a mocný príhovor Panny Márie! AMEN
-
Pred svätou omšou arcibiskup Bober požehnal piatim seminaristom reverendy a piatakom bohoslovcom breviáre. Po homílii bolo udelené ministérium akolytátu bohoslovcovi Petrovi Astrabovi. Taktiež pri svätej omši boli medzi kandidátov diakonátu a kňazstva prijatí seminaristi Dávid Černiga, Dominik Maruša, Ondrej Martinkovič a Valentín Harničár za Košickú arcidiecézu a za Rožňavskú diecézu bohoslovec Ján Kotlarčík.
TK KBS informoval František Hermanovský
