Bratislava 2. novembra (TK KBS) Omšové milodary v mnohých vzbudzujú otázky, pre ktoré váhame osvojiť si túto cirkevnú prax. Obdobie „dušičiek“ nás však pozýva venovať dušiam v očistci osobitnú pozornosť aj v podobe obetovania svätej omše. Aký zmysel majú dnes omšové milodary a prečo si ich nesmieme mýliť s „kupovaním si“ svätej omše? A ako prakticky funguje obetovanie omše "cez ACN". O týchto i ďalších témach hovorí páter Martin M. Barta, duchovný asistent pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
- Ako vznikla v Cirkvi prax omšových milodarov? Odkiaľ táto tradícia pochádza, kde sú jej korene?
Už v prvotnej Cirkvi kresťania prinášali na liturgické slávenie nielen chlieb a víno, ale aj iné dary na pomoc kňazom a núdznym. Obetné milodary veriacich v minulosti pomáhali napĺňať poslanie Cirkvi a životné potreby spoločenstva – išlo najmä o podporu živobytia a pôsobenia kňazov či konania skutkov milosrdenstva, napríklad starostlivosť o vdovy, siroty, chorých alebo pomoc chudobným a väzneným.
- Nie je tento zvyk už zastaraný? Aký zmysel má pre veriacich v dnešnej dobe?
Kedysi obetné dary pre kňazov a chudobných mali skôr podobu naturálií, dnes sú to prevažne peňažné príspevky veriacich. Zmysel či cieľ tejto obety však zostáva rovnaký. Veriaci chcú takýmto spôsobom podporovať svojich kňazov a ich pastoračné poslanie. Takto sa bližšie zjednocujú so životom a apoštolskou činnosťou Cirkvi – Kristovho mystického tela.
- Pre niekoho omšové milodary môžu na prvý pohľad pôsobiť ako „obchodovanie“, prípadne „kupovanie si“ svätej omše. Ako to treba správne chápať?
Omšové milodary sa priamo dotýkajú Najsvätejšej sviatosti, ktorá je „srdcom“ našej viery, a teda akékoľvek „predávanie“, „kupovanie“ alebo „získavanie profitu“ je v tejto oblasti absolútne neprípustné; bolo by dôvodom na veľké pohoršenie. Svätá omša nikdy nesmie byť predmetom (hoci len zdanlivého) obchodovania či zárobku. Najsvätejšia obeta má neoceniteľnú, večnú hodnotu – je predsa obetou Krista, ktorú Boh prináša za celý svet. Každý milodar má byť dobrovoľným skutkom a venovaním darcu, ktorý sa preň rozhoduje na základe vlastného svedomia. Súčasne má byť vyjadrením pocitu zodpovednosti voči Cirkvi, do ktorej sám patrí.
- Napriek tomu však existujú odporúčania, ktoré riešia výšku omšových milodarov…
Áno, kánonické právo uvádza, že provinčný koncil alebo zhromaždenie biskupov provincie môže dekrétom určiť, aký milodar sa má venovať na slávenie a obetovanie svätej omše. Odporúčané sumy sa zvyčajne líšia podľa jednotlivých krajín, zodpovedajú miestnym podmienkam a zvyklostiam. Sú naozaj len odporúčaním, akousi smernicou pre veriacich a kňazov. Omšový milodar vždy zostáva dobrovoľným príspevkom, ktorý závisí od možností, dobrej vôle a štedrosti darcu, ako píše sv. Pavol Korinťanom: „Každý [nech dáva] tak, ako si zaumienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje“ (2Kor 9,7).
- Je správne, že je svätá omša obetovaná na jeden konkrétny úmysel? Čo ostatní veriaci, ktorí sú na nej prítomní?
Každá svätá omša je vždy obetovaná za všetkých ľudí, živých i mŕtvych – za ich spásu. Môže však byť zároveň obetovaná aj na konkrétny úmysel. Vtedy veriaci, ktorí venovali omšový milodar na osobitný úmysel, zjednocujú svoju osobnú modlitbu s univerzálnou modlitbou Cirkvi.
- ACN ponúka veriacim možnosť odslúženia svätých omší na ich úmysel „na diaľku“. Ako tento proces prakticky funguje?
Princíp je veľmi podobný tomu, na ktorý sme bežne zvyknutí, len o odslúženie svätej omše na konkrétny úmysel veriaci nežiadajú priamo konkrétneho kňaza, ale ACN. Tá má právo (udelené Kongregáciou pre klérus) sprostredkovať omšové úmysly kňazom, ktorí o ne cez svojich biskupov alebo rehoľných predstavených požiadajú. Nadácia od darcu prijme všetky potrebné informácie – počet a formu slávenia žiadaných svätých omší, ako aj konkrétny úmysel – a prijme omšový milodar. Z centrály ACN sú potom tieto omšové milodary zasielané kňazom v cieľových krajinách.
Zdroj: ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi / Ľudmila Brezová
