Bratislava 22. októbra (TK KBS) Práve začatá synoda o synodalite má byť o vzájomnom počúvaní a rozlišovaní, aká by mala byť Cirkev. Národný koordinátor synodálneho procesu Ivan Ružička v rozhovore pre Katolícke noviny v tejto súvislosti ľudí pozýva, aby odložili osobné vyhranenia, spoločne si sadli za jeden stôl a naozaj túžili priniesť dobro pre Cirkev.
- Pre lepšie pochopenie, mohli by ste vysvetliť, čo znamená synodalita?
Tento termín vychádza z gréckeho slova, ktoré by sme v slovenčine mohli rozdeliť na dve slová: spolu a kráčanie. Akákoľvek synoda je teda podľa významu tohto gréckeho slova hlboko duchovnou skúsenosťou, že kráčame spolu.
Teraz je synoda špecifická tým, že nie je o nejakej špeciálnej téme, ako boli predošlé; napríklad o mládeži, rodine či evanjelizácii. Je o samotnom spôsobe spoločného kráčania.
Cirkev sa chce po rokoch od Druhého vatikánskeho koncilu pozrieť na výzvu, ktorú si pri ňom stanovila. Vtedy veľmi jasne zaznelo, že Cirkev je Boží ľud, ktorý kráča spolu, ktorý Pán vedie, ktorý kráča dejinami.
- S akým cieľom pápež František ohlásil synodu?
Pápež František v príhovoroch o synodalite hovorí Božiemu ľudu, aby sa otvoril počúvaniu Ducha Svätého, čo sa deje vo vzájomnom počúvaní. Fáza, do ktorej nás Svätý Otec pozýva, spočíva v tom, aby sme vytvorili priestor na spoločné stretnutie, počúvanie a rozlišovanie.
Nejde o nejaký dotazník alebo vyžiadanie veľkej respondentskej mienky či nejakých izolovaných myšlienok, prípadne kritiky. Ide o to, aby to bolo spoločné rozlišovanie našej túžby, aká by Cirkev mala byť.
- Ako sa bude bežný veriaci môcť zapojiť do synody?
Pozvanie pre každého človeka spočíva v tom, aby sa v spoločenstve, v ktorom žije – či už je to farnosť, alebo nejaké iné spoločenstvo veriacich –, zapojil do modlitby rozlišovania.
Biskupi stanovia koordinátorov alebo relátov tohto procesu, ale je to hlavne na aktivite spoločenstva či veriaceho, aby reagoval na výzvu Svätého Otca a začal sa zaujímať a pýtať sa.
Teda aby do procesu synody aktívne vstúpil. Ak sa o synode človek chce dozvedieť viac, zriadili sme webovú stránku synoda.sk, kde sú v slovenčine všetky dostupné informácie.
- Budú nejakí koordinátori na farskej úrovni?
Každá diecéza v nedeľu 17. októbra otvorila synodálny proces a informovala, kto je diecéznym koordinátorom. Toho bude možné aktívne kontaktovať alebo spojiť sa s ním a vytvárať jednotlivé bunky na farských a ďalších úrovniach.
Ako je uvedené v prípravných dokumentoch: „V každej miestnej cirkvi by sa stretnutia mali organizovať tak, aby sa podporila plodnejšia synodálna skúsenosť v miestnom kontexte.
V ideálnom prípade by sa mohlo zorganizovať niekoľko ,synodálnych konzultačných stretnutí‘ pre tú istú skupinu účastníkov, aby mohli ísť viac do hĺbky a viesť širší dialóg.
Prípadne by sa mohli zorganizovať nové skupiny, aby mohlo počúvať a zapojiť sa viac ľudí s väčšou rozmanitosťou názorov a skúseností“ (vademékum).
- Je to synoda pre veriacich ľudí alebo sa môžu zapojiť aj ľudia hľadajúci, prípadne iných vierovyznaní?
Svätý Otec pozýva k tomu, aby sa v procese spoločného kráčania na nikoho nezabudlo. Ani na chudobných, ani na tých, ktorí nie sú aktívni v Cirkvi, či tých, ktorí nie sú v našej kresťanskej denominácii.
Pozýva k tomu, aby bolo do tohto procesu zapojených čo najviac ľudí. Aj tí, ktorí majú kritický pohľad na Cirkev alebo majú s ňou nejakú zlú skúsenosť.
- O akých témach sa má v rámci synody hovoriť?
Téma synody je synodalita – teda spoločné kráčanie. K tomu sa viaže okruh desiatich myšlienok, ktoré zachytávajú „prežívanie synodality“. Sú to témy, ktoré hovoria o tom, ako sa vnímam ja konkrétne alebo naše spoločenstvo v celom procese spoločného kráčania.
Ako sa cítime aktívni alebo niekde možno oddelení, nepočutí, vyseparovaní. Okruhy zachytávajú i rozmer ekumenizmu, zdieľanie zodpovednosti či dialóg v Cirkvi. Všetky sa nachádzajú v dokumente vedemékum a sú uverejnené na webe synoda.sk.
- Aký výstup by mal vzísť z tohto spoločného rozlišovania?
Nie je dôležité v tomto procese nahromadiť nejaké nové dokumenty či poznatky. Najväčším ovocím bude samotný proces, v ktorom sa cesta stáva cieľom.
V závere za každú diecézu by mal byť pripravený referát do desiatich strán, ktorý bude zahŕňať celkovú reflexiu, ako sa cítime v procese spoločného kráčania, v akom štádiu je naše spoločné počúvanie, aká je blízkosť jednotlivých skupín.
Potom budeme spracovávať výstupy z diecéz, ktoré v apríli odovzdáme na sekretariát synody vo Vatikáne.
- Možno na základe synody očakávať nejaké väčšie zmeny v Cirkvi?
Svätý Otec František vložil do procesu synody dlhšiu prípravnú fázu v podobe diecéznej a kontinentálnej úrovne synody. Počúvanie na jednotlivých úrovniach je teda so značným predstihom pred konaním samotného zhromaždenia synody, ktoré bude v roku 2023.
Takže čakať nejakú rýchlu zmenu v pôsobení Cirkvi asi nie je možné. Skôr je dôležité sústrediť sa na to, kde som ja súčasťou toho spoločného kráčania a ako môžem doň vstúpiť, a nie uvažovať, čo by malo prísť.
- Neobávate sa, že synodálny proces môže na Slovensku vytvoriť napätie medzi odlišnými názorovými tábormi, ako je to napríklad v Nemecku, kde sa širší proces synodálneho kráčania začal už v roku 2019?
Synodálny proces v Nemecku sa venuje vybraným pastoračným témam. Táto výzva synody má iný cieľ.
V synodálnom procese celej Cirkvi sa máme pýtať sami seba, ako doteraz v realite našich konkrétnych cirkevných spoločenstiev bolo a je rozvinuté toto synodálne zmýšľanie – zapojenie všetkých do možnosti hovoriť a konať a tiež sa pýtať, aké podnety Ducha Svätého vnímame k ďalšiemu rozvinutiu v tomto smere. Pozrieť sa na realitu života v Cirkvi.
Preto je dôležité nevymyslieť si odpoveď vopred, ale v spoločnej modlitbe a rozlišovaní zistiť, aká je skutočná situácia. Nebáť sa jej a povedať si, ako to je a ako sme k tomu dospeli.
Pýtať sa, prečo ľudia majú niekedy potrebu vystúpiť aj veľmi radikálne proti druhému v rámci Cirkvi, a tým myslím aj v rámci spoločenstva vo farnosti.
- K čomu by ste chceli ako národný koordinátor synody povzbudiť veriacich v súvislosti so synodou?
Aby ľudia odložili osobné vyhranenie – ak ho majú – a spoločne si sadli za jeden stôl a modlili sa. Aby sme sa začali spolu stretávať, vzájomne sa počúvať, modliť sa a naozaj túžili priniesť dobro pre Cirkev.
Netúžili vyniknúť pred niekým. Chceli spoločne budovať Cirkev ako spoločenstvo, v ktorom sme si vedomí, že sme živým chrámom Ducha Svätého, ktorý prebýva v každom z nás a skrze každého sa môže prihovárať.
Zdroj: Katolícke noviny