Nemecko 19. októbra (TK KBS) Veriaci v nemeckom Augsburgu očakávajú opätovné otvorenie kostola, ktorý uchováva originál barokového obrazu Panny Márie, rozväzujúcej uzly. Úctu k tejto Matke, ktorá "svojou vierou a poslušnosťou rozuzlila to, čo zviazala Eva neposlušnosťou a neverou" (sv. Irenej), rozšíril v Argentíne a južnej Amerike vôbec niekdajší mladý jezuita, Jorge Mario Bergoglio, súčasný pápež František.
Románsky kostol sv. Petra, ktorý dominuje historickému jadru bavorského Augsburgu, je už mesiace uzavretý z dôvodu pandemických obmedzení. Slúži sa tu jediná nedeľná svätá omša, na ktorej sa môžu zúčastňovať najviac traja ľudia. Úctu k Panne Márii, rozväzujúcej uzly, to však nijako neoslabilo. Z celého sveta dochádzajú žiadosti o opätovné sprístupnenie kostola a prosby o príhovornú modlitbu.
O kostol sa stará občianska nadácia Virgen Maria Knotenlöserin, ktorú už tridsaťdva rokov riadi Martin Ziegelmayr. Počas virtuálnej prehliadky chrámu pre Vatikánsky rozhlas zdôraznil, že vplyv pápeža Františka na rozšírenie úcty k tomuto mariánskemu vyobrazeniu je nepopierateľný. Jorgeho Maria Bergoglia počas teologických štúdií v Nemecku oslovila Maria rozväzujúca uzly tak, že jej obraz šíril naďalej v rodnom meste. V roku 1996 bola vytvorená kópia plátna, ktorú dnes uchováva buenosaireský kostol San José del Talar.
Podľa Ziegelmayra záujem o tento nevšedný mariánsky kult vzrástol s pápežovým pontifikátom. V nepandemickém období do kostola denne zavítalo až päťsto pútnikov z Nemecka a najrôznejších častí sveta. Dnes naopak každodenne dochádzajú desiatky mailových žiadostí o modlitbu, ktoré farár kostola sv. Petra kladie na oltár a po niekoľkých dňoch ich spaľuje. Obraz Panny Márie, rozväzujúcej uzly, ktorý okolo roku 1700 namaľoval nemecký maliar Johann Georg Melchior Schmidtner, je jedinečný svojho druhu rovnako z umelecko-historického hľadiska.
Existuje totiž množstvo rôznorodých Madon, ale žiadna iná nerozplieta uzly. Podľa tradície bol objednávateľom obrazu s rozmermi 182 x 110 cm katolícky kňaz a učenec Hieronymus Ambrosius Langenmantel (1641-1718), ktorý nadviazal na rodinnú udalosť z dejín svojho šľachtického rodu. Jeho dedo Wolfgang Langenmantel (1586-1637) chcel zabrániť rozpadu svojho manželstva so Sophiou Rentzovou (1590-1649), a preto v Ingolstadte navštívil jezuitov Jakoba Rema. Tento kandidát svätorečenia, mariánsky ctiteľ, zakladateľ mariánskych kongregácií a autor pobožnosti k ingolstadtskej trikrát Obdivuhodnej Matke (ktorej obraz potom prevzalo tiež Schönstattské hnutie), sa modlil k Panne Márii o návrat pokoja do daného manželstva a vyhladenie všetkých uzlov, a odvrátil tak hroziacu krízu.
