Vatikán 15. októbra (RV) Svätá stolica vôbec po prvýkrát vydala normatívny dokument týkajúci sa osoby a funkcie postulátora káuz blahorečenia a svätorečenia. Novinky v týchto smerniciach priblížil pre vatikánske médiá prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro.
Najväčšia novosť Smerníc pre postulátorov (Regolamento dei postulatori) spočíva v tom, že nedovoľujú zastávať úlohu postulátora kardinálom, biskupom ani úradníkom Kongregácie pre kauzy svätých a stanovujú pre postulátora limit 30 aktívnych káuz v rímskej fáze procesu, vysvetlil v rozhovore kardinál Marcello Semeraro. Nový dokument vstúpil do platnosti 11. októbra, v deň výročia začiatku Druhého vatikánskeho koncilu.
V minulosti boli vypracované len príručky pre prácu postulátorov vo forme vademéka (Vademecum, Codex pro postulatoribus), upresňuje prefekt Kongregácie pre kauzy svätých: „Doteraz však nikdy nebol vypracovaný a promulgovaný normatívny dokument týkajúci sa osoby postulátora a jeho funkcie. Ide teda o novinku.“
O hlavných bodoch obsahu dokumentu kardinál Semeraro vysvetľuje:
„Najskôr je tu úvodná časť, ktorá je veľmi dôležitá, pretože obsahuje „všeobecné pojmy“, t. j. normy, ktoré ustanovujú a definujú rolu postulátora, uvádzajú požiadavky na neho kladené, vymenúvajú úlohy, ktoré je povolaný vykonávať, objasňujú spôsob menovania a zaoberajú sa administratívnymi aspektmi.
V texte sú dve novinky, ktoré síce môžu pôsobiť reštriktívne, ale v skutočnosti vyplývajú z presvedčenia o vážnosti požadovaného záväzku pre každú kauzu blahorečenia a svätorečenia. Ide o článok 6a, podľa ktorého za postulátorov nemôžu byť menovaní kardináli, biskupi a osoby, ktoré zastávajú funkcie v dikastériu, ako sú úradníci, historickovední poradcovia, teologickí poradcovia a lekárski experti.
Článok 9 zas hovorí o limite 30 aktívnych káuz, ktoré možno zveriť jednému postulátorovi «ad casum».“
„V ďalších častiach sa Smernice osobitne a podrobne zaoberajú úlohou postulátora - najprv v diecéznej fáze kauzy a potom v tzv. rímskej fáze, keď kánonická procedúra prebieha na Kongregácii. Nakoniec sa dokument venuje povinnostiam postulátora pri blahorečení, svätorečení alebo udelení titulu učiteľa Cirkvi. Predpisy sa končia niekoľkými úvahami o práci postulátorov v súvislosti s relikviami a telesnými pozostatkami.
Kardinál Semeraro k osobe postulátora ďalej vysvetľuje:
„Rola postulátora sa však nesmie obmedzovať na právnu úlohu. V skutočnosti, ako uvádzajú Smernice, postulátor podporuje a koordinuje všetky činnosti, ktoré sú užitočné pre šírenie vedomostí o kandidátovi pre povýšenie na slávu oltára a podnecuje jeho príhovor. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že postulátor predtým, než požiada o formálne otvorenie kauzy o cnostiach či mučeníctve alebo o darovaní života, musí venovať osobitnú a primeranú pozornosť overeniu prítomnosti autentickej, pretrvávajúcej a rozšírenej povesti svätosti a znamení.“
Ako uviedol prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, vypracovanie nového dokumentu o postulátoroch je ovocím synodálneho prístupu:
„Najprv bola vytvorená pracovná skupina zložená z postulátorov a úradníkov Kongregácie, ktorá vypracovala základný text. Ten bol potom podrobený ďalšiemu skúmaniu zo strany všetkých ostatných úradníkov dikastéria, predsedu kolégia postulátorov a napokon predložený riadnemu kongresu. Pri audiencii 30. augusta som predložil definitívny dokument pápežovi Františkovi, ktorý ma poveril, aby som ho podpísal a zverejnil. Pre túto príležitosť sme si vybrali symbolický dátum 11. október, ktorý nám pripomína začiatok Druhého vatikánskeho koncilu.“
