Rím 15. októbra (RV) Jubileum 80 rokov života oslávil slovenský kňaz pôsobiaci v Taliansku Jozef Rajčák. K okrúhlym narodeninám mu zablahoželal Svätý Otec František v blahoprajnom liste s podpisom štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina. List jubilantovi odovzdal kardinál Jozef Tomko pri slávnostnej svätej omši vo štvrtok 14. októbra v kaplnke Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
ThDr. Jozef Rajčák vyše tri desiatky rokov pôsobí ako nemocničný kaplán v Bracciane neďaleko Ríma. Je členom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, kde kedysi vyučoval na slovenskom gymnáziu. Do Talianska emigroval v roku 1967 s pôvodným úmyslom stať sa misionárom v Argentíne, neskôr sa jeho misiou stala Nemocnica sv. pátra Pia v Bracciane.
Na ďakovnej svätej omši sa zúčastnila komunita rehoľných sestier satmárok i niekoľko veriacich z mestečka Bracciano. Hlavným celebrantom bol biskup diecézy Cività Castellana Mons. Romano Rossi, ktorý ocenil obetavé pastoračné pôsobenie otca Jozefa Rajčáka. V súvislosti so životnými osudmi jubilanta sa biskup Rossi, ktorý je od neho mladší len o šesť rokov, podelil aj so spomienkou na vlastné duchovné spojenie s umlčanou Cirkvou v niekdajšom Česko-Slovensku, ktoré si udržiaval od detstva.
Po homílii sa ujal slova kard. Jozef Tomko, ktorý prečítal blahoprajný list od pápeža Františka adresovaný o. Jozefovi Rajčákovi k 80. narodeninám, datovaný 23. septembra. Svätý Otec v ňom jubilantovi vyjadruje „srdečné blahoprianie a vrúcne žičenie spolu s ocenením za dlhé, veľkodušné a verné svedectvo kňazského života, ktoré vydal v ostatnom období aj ako kaplán Braccianskej nemocnice“. Svätý Otec mu udeľuje svoje „špeciálne apoštolské požehnanie, ktoré ochotne rozširuje na príbuzných, spolubratov a všetkých, ktorí majú účasť na jeho duchovnej radosti pri tejto osobitnej príležitosti.“
Spolu s jubilantom koncelebrovala vyše desiatka slovenských kňazov, bracciansky farár o. Piero Rongoni a generálny postulátor rehole bosých augustiniánov páter Dennis Ruiz, pôvodom z Filipín, s ktorým o. Rajčák spolupracuje na kauze blahorečenia Božieho služobníka Alojza Máriu Chmeľa. V súčasnosti sa práca na beatifikácii sústreďuje na vypracovanie „pozície“ (Positio) - hlavného dokumentu rímskej fázy procesu.
V záverečnom ďakovnom príhovore o. Jozef Rajčák pripomenul svoju spätosť s cyrilo-metodským historickým dedičstvom cez jeho rodisko Holíč, neďaleké Mikulčice a Valy. Zaspomínal si na cyrilometodskú púť na Velehrad v dobe totalitného režimu i na to, ako po odchode do zahraničia našiel útočisko v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde v roku 1974 slávil primičnú svätú omšu. V spomienkach zašiel i do čias, keď sa ako doktorand na Pápežskej univerzite Urbaniana venoval skúmaniu diel sovietskych autorov, ktorí pod zástavou tzv. vedeckého ateizmu viedli ideologický boj proti Cirkvi a kresťanstvu.
Jeho doktorská práca z fundamentálnej teológie, vydaná v roku 1985 v taliančine, vyšla v slovenskom preklade v roku 2019 vo vydavateľstve PostScriptum pod titulom „Ježiš Kristus v dobovom sovietskom výskume“. Medzi koncelebrantmi z radov slovenských kňazov boli okrem rektora kolégia Pavla Zvaru, vicerektora Viliama Zemančíka a alumnov kolégia i Mons. František Novajovský a Mons. Jozef Krištof z vatikánskeho Štátneho sekretariátu, ako aj vedúci slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu P. Jozef Bartkovjak SJ.
ThDr. Jozef Rajčák sa narodil 23. septembra 1941 v Holíči. Študoval na Priemyselnej škole chemickej vo Svite (1956-57) a v Zlíne (1957-60), potom pracoval ako chemik. Keďže pociťoval v sebe misionárske povolanie, rozhodol sa študovať španielčinu a nemčinu, štátne skúšky vykonal na univerzite v Brne (1962-65).
V lete 1967 sa mu podarilo dostať sa do Ríma, kde po príprave na kňazstvo vyučoval seminaristov chémiu. V roku 1968 ho prijali do Pápežského kolégia sv. Jána Nemopuckého, navštevoval prednášky z filozofie a teológie na Pápežskej lateránskej univerzite. Kňazskú vysviacku prijal 17. marca 1974.
Keď pre politické pomery v Argentíne nemohol uskutočniť svoju túžbu prísť tam pôsobiť ako misionár, predstavení ho poslali za kaplána do Druenta pri Turíne (1975-77). V nasledujúcich rokoch bol kaplánom francúzskych rehoľníčok v Ríme, vyučoval na slovenskom gymnáziu pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda.
V roku 1972-1980 sprevádzal slovenských pútnikov do Lúrd. Roku 1983 dosiahol doktorát teológie na Pápežskej Urbanovej univerzite obhájením tézy o osobe Ježiša Krista v súčasnom sovietskom výskume (knižne vyšla v Ríme r. 1985 pod názvom Gesù nella ricerca sovietica contemporanea).
V období 1978-88 sa venoval evanjelizácii rímskej predmestskej štvrte La Cerquetta, zároveň bol i kaplánom u sestier Božského Srdca z Raguzy. V decembri 1988 ho vymenovali za kaplána v nemocnici v Bracciane, kde pôsobí doteraz. Od roku 1971 sa zaujímal o Alojza Máriu Chmeľa (1913-1939), ktorý zomrel v Ríme v povesti svätosti. V roku 1996 ho ustanovili za člena beatifikačnej komisie. (Použitý zdroj: Lexikón kňazských osobností Slovenska)
