Nitra 29. septembra (TK KBS) Pri príležitosti slávenia spomienky na sv. Emeráma, biskupa a mučeníka, ktorého titul nesie aj katedrálny chrám na Nitrianskom hrade, celebroval v nej nitriansky biskup Mons. Viliama Judák spolu s pomocným nitrianskym biskupom Mons. Petrom Beňom, veľprepoštom katedrálnej kapituly Mons. Štefanom Vallom a kapitulnými kanonikmi slávnostnú svätú omšu.
Počas nej boli inštalovaní novovymenovaní katedrálni kanonici, ktorými sa stali nitriansky dekan a farár farnosti Nitra – Dolné mesto Mons. Pavol Zahatlan, Mons. Karol Hanulík, duchovný DSS Promerite Quieti v Nitre a Mons. Marián Dragúň, rektor Kňazského seminára sv. Gorazda. Za honorárneho kanonika bol vymenovaný Károly Vanda, farár v Skalke.
Noví katedrálni kanonici nahradia uprázdnené miesta aj po nedávno zosnulých kanonikoch Mons. Ladislavovi Belásovi a Jozefovi Dvorskom, SDB a ujmú sa svojich úloh na konkrétnych postoch v rámci Nitrianskej katedrálnej kapituly.
„Kanonik“ je cirkevný hodnostár pri biskupskom sídle. „Kapitula“ kanonikov je spoločenstvo duchovných, ktorých úlohou je v katedrálnom chráme vykonávať liturgické obrady slávnostnejším spôsobom.
Kanonici sa napríklad denne stretávajú pri konaní chórovej modlitby kňazských hodiniek a slúžení spoločnej, tzv. konventuálnej svätej omše. Okrem toho kapitula pri katedrále plní úlohy, ktoré jej zveruje samo cirkevné právo alebo diecézny biskup. Podľa starého cirkevného zákonníka mala katedrálna kapitula povinnosť postarať sa o vedenie diecézy, keď nastal čas uprázdnenia biskupského stolca tým, že zvolili kapitulného vikára, ktorý riadil diecézu do príchodu nového biskupa. Podľa dnešného práva je to úloha diecéznych konzultorov.
Hoci sú prvé počiatky nitrianskej kapituly neznáme, nedá sa poprieť, že je v strednej Európe najstaršia a že existovala už v 9. storočí. Po maďarskej okupácii Veľkej Moravy, legát pápeža Jána IX. (898-900) vysvätil menom neznámeho biskupa. Po jeho smrti sa v Nitre udržalo kolégium kanonikov so svojím prepoštom. Kontinuita kapituly sa udržiavala tak, že prepošt menoval kanonikov a oni spomedzi seba volili nového prepošta.
Táto kontinuita pretrvala do čias kráľa svätého Štefana (+1038). Počas svojho kraľovania sa v roku 1006 dostal do Nitry a z jeho nitrianskeho pobytu sa z tohto roku datuje aj listina v tomto znení: „My, Štefan, z Božieho milosrdenstva a milosti Apoštolskej stolice kráľ uhorský, dávame všetkým na známosť touto našou úpravou. Keď nám bola na pomoci Božia dobrotivosť, usilovali sme sa vo všetkých častiach nášho kráľovstva ustáliť všetkými spôsobmi pravú a jedine spasiteľnú vieru. Prišli sme na náš hrad Nitra, kde na našu nevysloviteľnú potechu, napriek všetkému očakávaniu stalo sa nám, že sme našli deväť kňazov presbyterov Svätej rímskej cirkvi, ktorí sa nazývali kapitulskými kanonikmi chrámu blaženého mučeníka Emeráma, nachádzajúceho sa na tomže hrade Nitra. Oni slúžili chrámu a aj ľudu až po moravskú krajinu sem prichádzajúcemu.
Božie chvály stále spievali na spôsob deväť zborov anjelských. My sme sa ku nim pripojili, počas viacerých dní spolu spievali a nepremeškali sme odpustenie našich hriechov, posilnenie našej pravej viery a vyprosenie jej vzrastu. Pretože títo kňazi presbyteri nemali nijakú stabilnú nadáciu, ale živili sa len z ľubovoľných príspevkov ľudí, aby starosť o zaobstarávanie výživy ich neodťahovala od Božej služby, darovali sme im usadlosť aj s pocestnými medzi hradom a podhradím, ako preteká Malá Nitra, a tiež, čo sa týka nás a tohto hradu s trhovým právom na mäso, výmeru vína, verejnými dávkami a ostatnými službami, dôchodkami a záprahmi.
Zároveň sme darovali aj osadu Malý Tormoš (dnes Nitra-Chrenová) pozdĺž rieky Veľká Nitra nachádzajúcu sa z dolnej časti prameňa sv. Martina, aj so všetkými pocestnými, s vinicami tohože územia na pokojné užívanie, ako aj vinice s horským právom a desiatkami až po rovnú cestu, bokom rozdeľujúcu vrch Zobor, pokiaľ sa nepríde k inému prameňu nazývanému Ďurková, podľa ktorého tečúceho potoka sa ohraničujú vinice, až pokiaľ sa nepríde zahnutým chodníkom podľa dražovskej cesty až po hranice viníc, po samý kraj viníc, odtiaľ odtokom vody z jej prameňa až oproti mestu Nitre, kde je kopec a stojí strom dub. Odtiaľ priamo na východ oproti lesu Veľkého Tormoša, preskakujúc močaristú vodu, trávnatým stredom medzi oboma Tormošami sa dostane k ceste Pochranica a z nej priamo k rovnej ceste, rozdeľujúc vrch Zobor po boku.
Tiež sme darovali desiatky z vína a obilia mesta Nitry, osady Párovce, Molnoš, Kynek, Kereškýn a Ďurková. A aby táto naša donácia bola hojnejšia, nariadili sme, aby terajší a budúci kňazi presbyteri chrámu svätého Emeráma z nitrianskeho hradu, kapitulskí kanonici, na všetkých synodách, ako aj kráľovských a občianskych zhromaždeniach od cirkvi a kapituly ostrihomskej, ktorú sme povýšili na metropolitnú, držali hneď druhé miesto a aj hlas.“
Členovia Nitrianskej katedrálnej kapituly sv. Emeráma dodnes používajú kanonickú insígniu – osemramenný kríž v tvare hviezdy, ktorý jej udelil rakúsky cisár a uhorský kráľ František II. (1792-1835) slávnostným dekrétom zo dňa 18. augusta 1803. V emailovom vyobrazení sa nachádza sv. Štefan, kráľ, ktorý udeľuje darovaciu listinu z roku 1006 nitrianskym kanonikom, čo je takisto prejav dávnej tradície. (Zdroj: Nitrianske biskupstvo / L. Belás)
