[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 27. 10. 2021   Meniny má Sabína       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pripomenuli 120. výročie narodenia Božieho služobníka Esterházyho
P:3, 27. 09. 2021 10:55, DOM



Foto: Otto Csampai ml.


Dolné Obdokovce 27. septembra (TK KBS) Na sviatok povýšenia Svätého kríža alebo cez víkend najbližší tomuto dňu sa už štvrtý rok schádzajú veriaci v Pútnickom centre Božieho služobníka Jánosa Esterházyho v Dolných Obdokovciach. Tento rok bol oblečený do slávnostnejších šiat, pretože si veriaci pripomenuli 120. výročie narodenia Božieho služobníka Jánosa Esterházyho.

V sobotu 18. septembra 2021 sa zišli stovky veriacich v Dolných Obdokovciach, aby si pripomenuli Jánosa Esterházyho, jeho boj za vieru, slobodu a spolupatričnosť.

Deň sprevádzal bohatý kultúrny program. Kňazi viedli pobožnosť krížovej cesty. Pred svätou omšou boli slávnostne odovzdané pamätné plakety Jánosa Esterházyho, ktorými sú každoročne odmeňovaní tí, ktorí sa zaslúžili o vznik alebo svojou prácou pomáhajú Pútnickému miestu Jánosa Esterházyho. Tento rok bola pamätná plaketa udelená In memoriam kňazovi Jánosovi Karaffovi z Dunajskej Stredy, maliarke Zsuzsanne Dávid z Maďarska a publicistovi a prekladateľovi Dariuszovi Żuk-Olsewskemu z Nitry.

Slávnostnú svätú omšu celebroval trnavský arcibiskup Ján Orosch. Spolu s ním koncelebroval biskupský vikár pre maďarsky hovoriacich veriacich v Nitrianskej diecéze Zoltán Ďurčo. Na slávnostnej svätej omši sa ďalej zúčastnilo i pätnásť kňazov z blízkych obcí, ale aj z Maďarska a Poľska.

Arcibiskup Orosch sa pútnikom prihovoril v homílii po slovensky i po maďarsky. Celé znenie homílie v oboch jazykoch vám prinášame v plnom znení.

V kázni spomenul na svoju mladosť, keď mu starší kňazi hovorievali o spoluväzňovi Jánosovi Esterházym, koľko času spoločne vo väzenskej cele strávili pri modlitbách. Arcibiskup Ján Orosch na záver svätej omše poďakoval všetkým veriacim a slávnostne mu bol odovzdaný pamätný list a plaketa Jánosa Esterházyho.

- - -

Plné znenie homílie trnavského arcibiskupa metropolitu Mons. Jána Oroscha

Drahí bratia a sestry, milí pútnici,

Dóm sv. Štefana vo Viedni je pokladaný za jednu z drahocenných umeleckých pamiatok. Vyzdobený je obrazmi a sochami slávnych umelcov, takže sa stal skôr múzeom, ako kresťanským chrámom. Mnohí turisti, ktorí ho navštívia, obdivujú sochy a obrazy, ale sväté omše a Sviatosť oltárnu si vôbec nevšimnú. A pritom Viedenský dóm bol postavený v prvom rade na oslavu Pána Ježiša.

Počas druhej svetovej vojny bomba poškodila časť tohto chrámu. Príslušné úrady sa snažili poškodenú časť opraviť podľa pôvodných plánov. Tieto však nikde nemohli nájsť. Preto museli platiť obrovské finančné sumy tým, ktorí sa snažili pôvodnú časť napodobniť a chrám zreštaurovať, dať mu pôvodnú podobu. Páter Lombardi, slávny kazateľ na svätej omši pri znovu posvätení Viedenského dómu povedal: „Celý svet je dnes zruinovaný ľudskou pýchou a nenávisťou. Opraviť svet sa dá len tak, že sa človek vráti k pôvodnému Božiemu plánu, k zachovávaniu Božej vôle“.

A mal pravdu: svet nespasia umelecké chrámy, ani najkrajšie liturgické úkony. Svet sa nestane krajším a lepším pre moderné vynálezy. Svet zachráni len a len plnenie Božej vôle.

Muž, okolo hrobu ktorého sa tu dnes stretáme, bol presvedčený o tom, ako je dôležité plniť Ježišov príkaz lásky k blížnemu, nech už vyznáva akúkoľvek vieru alebo patrí k inej národnosti.

Gróf Esterházy pochádza z obce, kde sa už ako chlapec naučil po slovensky. A keďže ho vychovávali veriaci rodičia, vážil si aj tých, ktorí boli iného vierovyznania, ba aj bez vyznania. Dôkazom toho je, že vo vtedajšom slovenskom parlamente 15. mája 1942 ako jediný hlasoval proti tzv. židovskému zákonu o vysídlení židovského obyvateľstva. Ba ešte viac. V roku 1944 pomohol niekoľkým stovkám Židov ujsť pred odvlečením. Vo svojom dome vo Veľkom Záluží ukrýval prenasledovaných Židov. S pomocou falošných dokumentov pomohol veľkým zástupom Židov, Čechov, Slovákov a Poliakov prekročiť slovensko-maďarskú hranicu, a tak si zachrániť život. Doslova a do písmena plnil Ježišov príkaz lásky k blížnemu: čokoľvek ste urobili čo len jednému z blížnych, mne ste urobili. Je len samozrejmé, že Gestapo ho za to malo pod drobnohľadom.

Po skončení vojny na základe vykonštruovaných obvinení ho komunistické československé úrady, ktoré sa dostali k moci, zatkli. Odsúdili ho na trest smrti za údajnú spoluprácu s nacistami. Najprv trpel v ruskom pracovnom tábore, v gulagu. Potom mu trest smrti zmenili na doživotie. Prešiel všetkými väznicami vtedajšieho Československa. No ani jedna väznica a stále ponižovanie nezlomili jeho vieru v Boha. Mnohí z jeho spoluväzňov vyhlásili, že neprešiel deň, kedy by sa nemodlil. Dokonca k modlitbe a vytrvalosti vo vernosti Bohu povzbudzoval aj ostatných spoluväzňov, a to aj väznených kňazov, ktorí občas už-už strácali nádej. Aj toto je svedectvom jeho dôvery v Boha, ktorý síce dopustí, ale neopustí. Po 12-ročnom väznení zomrel vo veku 56 rokov vo väznici v Mírove 8. marca v roku 1957.

Ako politik sa veľmi zasadzoval za právo na život. V tom čase odvážali Židov a politicky nežiaducich do koncentračných táborov. Gróf Esterházy bol jediný, kto vo vtedajšom parlamente nepodporil tzv. židovský zákon. Ba práve naopak: veľkému počtu Židov, Čechov, Slovákov a Poliakov pomohol s falošnými dokumentmi prekročiť slovensko-maďarskú hranicu, a tak si zachrániť život. János Esterházy bol teda ľudský, veľmi ľudský politik, ktorý bral úctu k životu naozaj dôsledne a vážne.

Drahí bratia a sestry, v súčasnom svete sme svedkami toho, že ľudský život mnohokrát nemá cenu. Na dennom poriadku sme svedkami bombových útokov, vrážd, mafiánskych praktík, kedy ľudia zmiznú bez stopy, prenasledovania, osočovania a často neľudského zaobchádzania s inými ľuďmi. Pred niekoľkými dňami Svätý Otec František pri svojej návšteve Slovenska zdôrazňoval, že život je svätý, pretože nám ho dáva sám Boh. Koľko máme nenarodených detí?! Vy viete, že v niektorých krajinách Európy schválili zákon o tzv. asistovanej smrti. Starý, chorý človek je na ťarchu rodiny, spoločnosti, a preto ho človek v bielom plášti, ktorý má život chrániť, ukončí smrtiacou injekciou. Naproti tomu gróf Esterházy zachraňoval životy preňho neznámych ľudí s vedomým, že ho to bude stáť slobodu.

Veriaci človek, akým gróf bol, sa má zasadzovať za právo na život, právo na dôstojný život. Preto z tohto miesta by som chcel vyzvať mladých ľudí, mladých rodičov: nebojte sa z Božích rúk prijať deti! Sociológovia hovoria, že v čase, keď dnešní mladí budú už starí, nebude mať kto pracovať na ich dôchodok. Je to hrozná predpoveď. S láskou sa starajte o starých členov vašej rodiny, pretože majú veľké zásluhy na vašom osobnom šťastí a to aj vtedy, keď treba často počúvať ich spomienky na mladosť a minulosť.

V časoch mojich teologických štúdií sa jeden z našich veľmi obľúbených pánov profesorov, Dr. Jozef Búda, dožil 70 rokov. Keď sme mu my, študenti blahoželali, tento mimoriadne vzdelaný a rozhľadený kňaz zavrel oči, a s jemu typickou pokorou povedal: „Druhého človeka si vážte vždy viac, ako seba samého“. Pán profesor to nielen hovoril, ale my, jeho študenti, videli sme jeho osobný príklad pokorného človeka.

Drahí pútnici, ak budeme v tomto nielen obdivovať, ale aj nasledovať Jánosa Esterházyho, bude stále viac dobrých, čestných ľudí, a svet okolo nás sa stane lepším a krajším.

Prajem vám všetkým, aby ste sa dožili chvíle, keď Cirkev povie, že gróf bol nielen skvelým politikom, ale aj skvelým, horlivým a príkladným veriacim, a preto ho vyhlási za blahoslaveného, a raz aj za svätého. Amen.

- - -

Kto bol Ján Esterházy?

Boží služobník Ján (maď. János) Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží, matka Elżbieta Tarnowska pochádzala z poľskej šľachtickej rodiny, otec gróf János Mihály Esterházy patril do galantskej vetvy rodu Esterházyovcov. Od mladosti sa angažoval vo verejných veciach, už v polovici 20. rokov vstúpil do Krajinskej kresťansko-socialistickej strany. V roku 1932 sa stal jej predsedom  a potvrdil kresťanskú orientáciu strany.

Z hľadiska diplomacie mal Esterházy dobré vzťahy s viacerými slovenskými ale aj poľskými politikmi, pričom on sám mal pôsobiť ako prostredník medzi maďarskou vládou a slovenskou vládou. V roku 1936 mu Beneš ponúkol ministerský post, čo Esterházy odmietol z dôvodu neplnenia sľubov o právach maďarskej menšiny v ČSR.

V roku 1938 ako poslanec vítal Miklósa Horthyho v Košiciach. Počas slávnostného prejavu ho požiadal o garancie menšinových práv Slovákov na anektovanom území.

Esterházymu bolo ponúknuté poslanecké kreslo v Budapešti, ale ten odmietol ponúkané miesto a zostal na Slovensku, aby obhajoval záujmy maďarskej menšiny. Bol poslancom Slovenského snemu, väčšinu svojich vystúpení venoval téme menšinových práv, ale tiež kritizoval aj väznenie nepohodlných osôb v ilavskom tábore bez riadneho súdu alebo správanie príslušníkov Hlinkovej gardy v súvislosti s protimaďarskými výtržnosťami. Snažil sa vymôcť väčšie práva pre Slovákov v Maďarsku, intervenoval za povolenie slovenskej katolíckej organizácie Spolok sv. Vojtecha. Snažil o zmiernenie napätia medzi Slovenskom a Maďarskom.

Počas hlasovania o Ústavnom zákone o vysťahovaní Židov z 15. mája 1942. Esterházy za kontroverzný zákon nehlasoval. Na rozdiel od iných poslancov, ktorí na znak nesúhlasu opustili hlasovaciu sieň, bol jediný, ktorý ostal na mieste a za zákon preukázateľne nezdvihol ruku. Po oslobodení Slovenska začal s obnovou činnosti Maďarskej strany. Kritizoval povojnové perzekúcie maďarskej menšiny. V júni 1945 ho sovietske orgány odvliekli do Sovietskeho zväzu, kde bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na 10 rokov a deportovaný do neslávnych Gulagov.

Medzitým bol 16. septembra 1947 odsúdený Národným súdom v Bratislave na trest smrti obesením za vlastizradu a kolaboráciu s fašizmom. V apríli 1949 bol vydaný zo Sovietskeho zväzu späť do Československa. V čase návratu mal už značne podlomené zdravie. Prezident Klement Gotwald zmenil Esterházymu rozsudok na doživotie. Návrh Ministerstva spravodlivosti na udelenie omilostenia zohľadnil jeho pomoc perzekvovaným osobám a odsúdenie v neprítomnosti. Po pobytoch v niekoľkých československých väzeniach bol uväznený v Mírove , kde zomrel 8. marca 1957 vo väzenskej nemocnici. Veliteľ väznice odmietol vydať urnu Jánosa Esterházyho rodine a bol pochovaný na neznámom mieste.

V roku 1993 Rusko uznalo protiprávnosť odvlečenia, súdu a trestu pre Esterházyho v Sovietskom zväze a bol rehabilitovaný. V roku 2009 mu bolo udelené vysoké poľské vyznamenanie Rad Polonia Restitue in memoriam za zásluhy o záchranu poľských utečencov a generála Kazimierza Sosnkowského. Organizácia Jad Vašem uznala jeho podiel na záchrane židov. Mimovládna židovská organizácia Anti-Defamation Ligue mu v roku 2011 udelila cenu Jana Karského.

Medzitým sa našlo miesto posledného odpočinku Jánosa Esterházyho, ktoré bolo v spoločnom hrobe na pražskom Motolskom cintoríne. Presne v deň, keď bol pred 70 rokmi odsúdený na smrť, sa v Dolných Obdokovciach uskutočnil pohrebný obrad Jánosa Esterházyho za prítomnosti jeho dcéry Alice, vnuka Giovanniho, príslušníkov poľskej vetvy rodiny Esterházyovcov a niekoľko tisíc veriacich zo Slovenska, Maďarska, a Poľska. 25. marca 2019 začal krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski proces blahorečenia Jánosa Esterházyho.

Zdroj: abu.sk / Ottó Csámpai ml. 



( TK KBS, abu, ocs; ml ) 20210927034   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]