[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 25. 10. 2021   Meniny má Aurel       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Posolstvo Svätého Otca k 107. svetovému dňu migrantov a utečencov
P:3, 21. 09. 2021 10:30, DOM



Bratislava 21. septembra (TK KBS) Prinášame vám preklad celého textu posolstva Svätého Otca Františka k 107. svetovému dňu migrantov a utečencov, ktorý tento rok pripadá na nedeľu 26. septembra 2021.

Posolstvo Svätého Otca Františka na 107. svetový deň migrantov a utečencov 2021

Na ceste k čoraz širšiemu my

Drahí bratia a sestry!

V encyklike Fratelli tutti som vyjadril svoju starosť a túžbu, ktorá stále zaberá v mojom srdci dôležité miesto: „Keď sa raz pominie zdravotná kríza, najhoršou reakciou by bolo ešte viac upadnúť do horúčkovitého konzumizmu a nových foriem egoistickej sebaochrany. Kiežby napokon už neboli ,tí druhíʻ, ale boli sme iba ,my´“ (bod 35).

Preto som sa rozhodol venovať Posolstvo na 107. svetový deň migrantov a utečencov téme Na ceste k čoraz širšiemu my  a naznačiť tým jasný horizont našej spoločnej cesty v tomto svete.

Dejiny my

Tento horizont je prítomný už v samotnom Božom stvoriteľskom pláne: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: ,Ploďte a množte sa a naplňte zem!ʻ“ (Gn 1, 27 – 28). Boh nás stvoril ako muža a ženu, teda ako rozdielnych a komplementárnych, aby sme spoločne tvorili my, ktoré sa má s každou ďalšou generáciou rozširovať. Boh nás stvoril na svoj obraz, na obraz svojho trojjediného bytia, spoločenstva v odlišnosti.

A keď sa človek v dôsledku svojej neposlušnosti od neho vzdialil, Boh sa mu vo svojom milosrdenstve rozhodol ponúknuť cestu zmierenia, no nielen ako jednotlivcovi, ale ako ľudu, tomu „my“, ktoré má zahrnúť celú ľudskú rodinu, všetky národy: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi“ (Zjv 21, 3).

My sa nachádza jednak na začiatku, ako aj na konci dejín spásy, a tiež v centre tajomstva Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, „aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21). V súčasnej dobe však vidíme, že toto my, ktoré si Boh želal, je rozbité a rozdrobené, zranené a pokrivené, čo sa ukazuje zvlášť v okamihoch väčšej krízy, akou je terajšia pandémia. Skrytý a agresívny nacionalizmus (porov. Fratelli tutti, 11) a radikálny individualizmus (porov. tamže, 105) trieštia a rozdeľujú toto my tak vo svete, ako aj vnútri Cirkvi. A najviac na to doplácajú tí, čo sa najľahšie môžu stať tými druhými: cudzinci, migranti, marginalizované skupiny, všetci tí, čo žijú na existenciálnych perifériách.

V skutočnosti sme všetci na jednej lodi a všetci sme pozvaní usilovať sa o to, aby viac neexistovali medzi nami múry rozdelenia; aby už viac neboli tí druhí, ale iba my, veľké ako celé ľudstvo. Preto využívam túto príležitosť a predkladám dvojnásobnú výzvu na spoločnú cestu k čoraz širšiemu my: obraciam sa predovšetkým na katolíkov, ale aj na všetkých mužov a ženy sveta.

Čoraz katolíckejšia Cirkev

Pre členov Katolíckej cirkvi spočíva konkrétne naplnenie tejto výzvy v snahe čoraz vernejšie prežívať svoju katolícku identitu a uskutočňovať to, čo sv. Pavol odporúčal spoločenstvu v Efeze: „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst“ (Ef 4, 4 – 5).

Katolíckosť Cirkvi, jej univerzálnosť, je totiž realitou, ktorá si vyžaduje byť prijatá a prežívaná v každej dobe, ako to zodpovedá vôli a milosti Pána, ktorý nám prisľúbil, že bude stále s nami až do skončenia čias (porov. Mt 28, 20). Jeho Duch nás robí schopnými prijať všetkých a spoločne budovať jednotu v rôznosti, spájajúc odlišnosti bez vynútenej uniformity, ktorá odosobňuje. V stretnutí s odlišnosťou cudzincov, migrantov, utečencov a v medzikultúrnom dialógu, ktorý z toho môže vzísť, máme príležitosť ako Cirkev rásť a vzájomne sa obohacovať. Každý pokrstený, kdekoľvek sa nachádza, je plným právom členom miestneho cirkevného spoločenstva, členom jedinej Cirkvi, obyvateľom jediného domu, členom jedinej rodiny.

Veriaci katolíci sú pozvaní usilovať sa o to – každý počnúc spoločenstvom, v ktorom žije –, aby sa Cirkev pri plnení poslania, ktoré Ježiš Kristus zveril apoštolom, stávala čoraz inkluzívnejšou: „Choďte a hlásajte: ,Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.ʻ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 10, 7 – 8).

Dnes je Cirkev vyzvaná vychádzať na cesty existenciálnych periférií, aby liečila tých, čo sú zranení a hľadala stratených; bez predsudkov či strachu, bez prozelytizmu, avšak pripravená rozšíriť svoj stánok na prijatie všetkých. Medzi obyvateľmi periférií nájdeme mnohých migrantov a utečencov, vysídlencov a obete obchodovania, ktorým Pán chce prejaviť svoju lásku a ohlasovať svoju spásu. „Súčasný prílev migrantov predstavuje novú misijnú ,hranicuʻ; jedinečnú príležitosť ohlasovať Ježiša Krista a jeho evanjelium bez toho, aby sme odišli zo svojho prostredia, svedčiac konkrétne o kresťanskej viere, s láskou a hlbokým rešpektom voči iným náboženským prejavom. Stretnutie s migrantmi a utečencami iných vierovyznaní a náboženstiev je plodnou pôdou na rozvoj úprimného a obohacujúceho ekumenického a medzináboženského dialógu“ (Príhovor k národným riaditeľom pre pastoráciu migrantov, 22. septembra 2017).

Čoraz inkluzívnejší svet

Ku všetkým mužom a ženám sveta smeruje moja výzva, aby sme spoločne kráčali k čoraz širšiemu my a aby sme znovu zjednotili ľudskú rodinu s cieľom spoločne budovať našu spravodlivú a pokojnú budúcnosť a zaistiť, že nik z nej neostane vylúčený.

Budúcnosť našich spoločností je budúcnosťou „farebnou“, obohatenou rozdielmi a vzťahmi medzi kultúrami. Preto sa musíme dnes naučiť žiť spoločne v harmónii a pokoji. Zvlášť drahý mi je obraz obyvateľov Jeruzalema, ktorí počúvajú ohlasovanie spásy v deň „krstu“ Cirkvi na Turíce, hneď po zoslaní Ducha Svätého: „My  Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch“ (Sk 2, 9 – 11).

Je to ideál nového Jeruzalema (porov. Iz 60; Zjv 21, 3), kde budú žiť všetky národy v jednote, pokoji a svornosti, oslavovať Božiu dobrotu a zázraky stvorenia. Aby sme však dosiahli tento ideál, musíme sa všetci usilovať zbúrať múry, ktoré nás rozdeľujú, a vybudovať mosty, ktoré podporia kultúru stretnutia, s vedomím, že medzi nami existuje vnútorné spojenie. V tomto ohľade nám súčasní migranti ponúkajú príležitosť, aby sme prekonali svoje strachy a nechali sa obohatiť ich rôznymi darmi. Potom, ak chceme, môžeme premeniť hranice na výnimočné miesta stretnutia, kde sa môže zrodiť zázrak čoraz širšieho my.

Preto prosím všetkých mužov a ženy sveta, aby dobre využili dary, ktoré nám Pán zveril na zachovanie jeho stvorenia a na jeho skrášlenie. „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ,Obchodujte, kým sa nevrátim!ʻ“ (Lk 19, 12 – 13). Pán bude od nás žiadať, aby sme vydali počet z toho, čo sme spravili! Avšak nato, aby sme pre náš spoločný dom zaistili dobrú starostlivosť, musíme vytvárať čoraz širšie my a prevziať spoločnú zodpovednosť v pevnom presvedčení, že každé dobro vykonané vo svete je na prospech súčasným i budúcim generáciám. Ide pritom o osobný aj kolektívny záväzok, ktorým preberáme zodpovednosť za všetkých bratov a sestry, ktorí ešte stále trpia, usilujúc sa uskutočňovať udržateľnejší, vyváženejší a inkluzívnejší rozvoj. Záväzok, ktorý nerobí nijaké rozdiely medzi miestnymi a cudzincami, medzi domácimi obyvateľmi a hosťami, pretože ide o spoločný poklad, o ktorý sa má starať každý a z ktorého dobier nik nesmie byť vylúčený.

Sen sa už začal

Prorok Joel predpovedal, že mesiášska budúcnosť bude časom snov a videní inšpirovaných Duchom Svätým: „Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia“ (3, 1). Sme povolaní snívať spoločne. Nesmieme mať strach snívať a robiť to spoločne ako jedno ľudstvo; ako druhovia na rovnakej ceste; ako synovia a dcéry tejto zeme, ktorá je naším spoločným domom, kde sme všetci bratia a sestry (porov. Fratelli tutti, 8).

Modlitba

Svätý a milovaný Otče,
tvoj Syn Ježiš nás učil,
že na nebi zavládne veľká radosť,
ak niekto, kto bol stratený, je nájdený;
ak niekto, kto bol vylúčený, odmietaný alebo vyradený
je znovu prijatý do nášho my,
ktoré sa takto stáva čoraz širším.

Prosíme ťa, udeľ všetkým Ježišovým učeníkom
a všetkým ľuďom dobrej vôle
milosť plniť tvoju vôľu vo svete.
Požehnaj každé gesto prijatia a pomoci,
ktoré kohokoľvek, kto žije v exile,
znovu začlení do my spoločnosti a Cirkvi,
aby sa tak naša zem mohla stať takou, akou si ju stvoril:
spoločným domom všetkých bratov a sestier. Amen.

Rím pri sv. Jánovi v Lateráne 3. mája 2021, na sviatok svätých apoštolov Filipa a Jakuba

František



( TK KBS, kbs; ml ) 20210921027   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]