Vatikán 10. septembra (RV) „Púť do národnej svätyne v Šaštíne bude púťou, ktorá sa koná po operácii, ktorú pápež podstúpil, teda v istom zmysle aj ako poďakovanie Panne Márii za úspech tejto operácie“. Aj takto hovorí o ceste pápeža Františka na Slovensko vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál zdôraznil, že Svätý Otec v Šaštíne zverí Panne Márii všetkých, ktorí sa ocitli v krehkej situácii.

Svätý Otec František sa už chystá na svoju 34. apoštolskú cestu: uzatvorí Eucharistický kongres v Budapešti a potom navštívi Slovensko. Príchod Petrovho nástupcu je veľmi očakávaný. Dvojetapová apoštolská cesta, ktorú oznámil sám pápež po návrate z Iraku, sa zrodila z modlitby, hovorí štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin o ceste pápeža Františka do Budapešti a na Slovensko. Prinášame celý text jeho rozhovoru s Massimilianom Menichettim, vedúcim redaktorom Vatikánskeho rozhlasu.

Samotný pápež v rámci interview pri návrate z Iraku oznámil svoju túžbu, svoj úmysel, ktorý – ako to často býva pri cestách – sa podľa jeho slov zrodil z modlitby: túžba, úmysel ísť a predsedať záverečnej svätej omši Medzinárodného eucharistického kongresu v Budapešti, ktorá už bola odložená kvôli Covidu-19, a potom – práve vzhľadom na blízkosť – ísť aj na Slovensko a navštíviť krajinu.

Arcibiskup Budapešti kardinál Erdö zopakoval, že Maďarsko potrebuje svetlo viery, aby cítilo a prehĺbilo bratstvo so všetkými národmi. Aké ovocie očakávate od eucharistického kongresu?

Eucharistické kongresy sú príležitosťou na slávenie, reflexiu, štúdium, prehĺbenie sa ohľadom tajomstva Eucharistie, a preto aj medzinárodný kongres v Budapešti má tento cieľ. V skutočnosti sa v týchto dňoch odohrávajú všetky tieto momenty prehlbovania: slávnostné aj akademické.

Eucharistický kongres by potom mal viesť k životu, ktorý je eucharistický: práve pred niekoľkými dňami som si znovu prečítal príhovor, homíliu, ktorú pápež František predniesol - bolo to v roku 2018 - v Molfette pri príležitosti 25. výročia smrti dona Tonina Bella a vtedy okrem iného povedal: „V každej farnosti, v každom kostole by mal byť tento nápis: „Po omši už nežiješ pre seba, ale žiješ pre druhých“.

Myslím si, že toto je zmysel toho, čo vyslovil kardinál Erdö, čiže: Eucharistia nás ponára do Kristovej lásky, do samotného Kristovho života, ktorý je láskou s univerzálnymi rozmermi, a preto nás musí urobiť schopnými vidieť v každom človeku a v každej osobe brata, ktorého bremená máme niesť.

Na Slovensku pápeža privíta obyvateľstvo, kde je živá pamiatka svätých Cyrila a Metoda: návšteva, ktorá potvrdzuje duchovný most dialógu medzi Východom a Západom...

Určite. Svätí Cyril a Metod sú postavami, ktoré hlboko charakterizujú celé dejiny slovenského národa: v samotnej ústave, myslím, že v preambule, sa o nich hovorí ako o duchovných a kultúrnych otcoch národa. A Ján Pavol II. v Slavorum apostoli o nich hovorí ako o moste medzi Východom a Západom.

To, čo môžeme pochopiť o týchto svätcoch, a myslím si, že toto ich posolstvo je večne aktuálne, - sú okrem iného aj patrónmi Európy z vôle Jána Pavla II. - je to predovšetkým schopnosť inkulturovať evanjelium.

Vedeli, ako hovoriť s ľuďmi svojej doby, vedeli ohlasovať evanjelium v kategóriách, ktoré im boli prístupné, a to je pozvanie konať to, o čo nás žiada pápež František, keď hovorí o vychádzajúcej Cirkvi, o Cirkvi, ktorá musí byť úplne zameraná na evanjelizáciu sveta: byť zameraný na evanjelizáciu sveta znamená nájsť správny jazyk, aby svet mohol prijať ohlasovanie evanjelia.

Teda na jednej strane táto inkulturácia, tento misionársky ťah, a na druhej strane aj schopnosť vedieť vložiť túto rozmanitosť spirituality, foriem vyjadrovania duchovnosti, kultúry jazyka, aj do katolíckej jednoty, ktorá sa tak stáva symfonickou jednotou, a nie uniformnou.

Návšteva bude plná podujatí vrátane stretnutia s rómskou komunitou, čo je znakom pozornosti, ktorú pápež venuje tejto realite...

Zdá sa mi, že toto stretnutie nadväzuje na stretnutie, ktoré mal pápež pred dvoma rokmi v Rumunsku s rómskou komunitou, kde z hĺbky svojho srdca vyjadril všetku bolesť nad utrpením, ktorému bola táto komunita vystavená, čo musela v priebehu času znášať: táto silná účasť pápeža na bolesti ľudí, a teda aj prosba o odpustenie za to, akú veľkú zodpovednosť sme my – Cirkev alebo ľudia Cirkvi – mohli mať v tejto situácii.

A zároveň sa stáva na jednej strane pozornosťou voči tomuto obyvateľstvu, teda úctou, ale aj ocenením hodnôt, ktoré vyjadrujú – a je ich veľa: od hodnoty rodiny až po hodnotu solidarity, pohostinnosti, starostlivosti o starých ľudí a tak ďalej – a na druhej strane úsilím o ich plnú integráciu do spoločnosti.

Pápež bude predsedať svätej omši v národnej svätyni v Šaštíne na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Túto zastávku si pápež nechcel nechať ujsť...

Iste, a v istom zmysle si dokonca predĺžil cestu, aby sa mohol zúčastniť na tomto obľúbenom sviatku veľkej úcty k patrónke Slovenska. Myslím si, že to na jednej strane svedčí o veľkej pozornosti, ktorú pápež vždy venoval ľudovej nábožnosti, ľudovej zbožnosti, ale predovšetkým úcte k Panne Márii, ktorú priamo zažil v Latinskej Amerike, v Argentíne, tak trochu vo všetkých krajinách tohto kontinentu, ale ktorá je silne zakorenená aj v Európe.

Táto svätyňa v Šaštíne je príkladom toho, aká dôležitá je úcta k Panne Márii pre život viery ľudí, spoločenstva. Zároveň by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že táto púť sa koná po pápežovej operácii, takže v istom zmysle je to aj spôsob, ako sa poďakovať Panne Márii, samozrejme, za úspech tejto operácie, ale tiež zveriť jej všetkých, ktorí sa nachádzajú v situáciách krehkosti, zraniteľnosti, utrpenia, vrátane fyzického utrpenia, ako to prežíva pápež v tomto období, najmä ak vezmeme do úvahy situáciu, nepredvídateľnosť pandémie, ktorá, žiaľ, stále spôsobuje bolesť v mnohých krajinách.

Vaša Eminencia, v akom duchu pápež odchádza na túto apoštolskú cestu?

Sám to povedal minulú nedeľu, 5. septembra, po Anjel Pána. Povedal slovo „túžba...“, takže je tu naozaj veľká túžba stretnúť sa s týmito veriacimi, stretnúť sa s týmito cirkvami, vzhľadom na to, že apoštolské cesty sa kvôli Covidu preriedili, pápež práve cíti potrebu intenzívne obnoviť túto formu vykonávania svojej petrovskej služby a túto možnosť kontaktu s ľuďmi, ktorá charakterizuje jeho štýl a spôsob jeho bytia.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)