Košice 10. septembra (TK KBS) Na stretnutí s Rómami na košickom sídlisku Luník IX dostane pápež František pri stretnutí s Rómskou komunitou v utorok 14. septembra dva obrazy a jednu plastiku. Ide o originálne umelecké stvárnenia dvoch blahoslavených Rómov Zefirína a Emílie a zmenšeninu plastiky Zmŕtvychvstalého Krista z kostola na tomto rómskom sídlisku.
Blahoslavení Zefirín a Emília sú mučeníci zo Španielskej občianskej vojny. Autorom obrazov ako daru pápežovi, s rozmermi 90x70 cm, je PaedDr. Miroslav Capovčák, riaditeľ Súkromnej základnej umeleckej školy v Michalovciach, ktorý má srdcom blízko k rómskej kultúre.
„Problematike rómskej tematiky som sa venoval už dávno, moje prvé obrazy som vytvoril z prostredia Rómov, Každý sa vtedy aj divil, prečo ich maľujem, ale ja som ich maľoval preto, že ich kultúra je krásna, pekná,“ hovorí riaditeľ umeleckej školy, ktorý roky učil Rómov a aj s nimi maľoval. „Oslovila ma ich hudba, oslovil ma ich tanec... rozprávali sme, maľovali sme s nimi... Spoznal som ich mentalitu. A keď som bol oslovený vytvoriť tieto obrazy, tak ma to milo prekvapilo aj potešilo.“
Miroslav Capovčák maľuje nepresne realisticky. „Z takých škvŕn a z rôznych náhodných vecí, ktoré mi vznikajú pri tvorbe podkladu, vyťahujem potom ďalšie súvislosti.“ Životy dvoch blahoslavených Rómov si naštudoval a tak mohol poznatky o nich vložiť do obrazov.
„Na Zefirínovi sú kone, pretože celá jeho činnosť sa odvíjala okolo zvierat, keďže hudobníkom nebol, hoci mal rád zábavy. V jednej skupinke ale sú tam aj hudobníci, potom sú tam kotlári, sú tam chudobní, je tam kostol – kostoly sa v tom období ničili, strieľali tam kňazov... Jasne, nie je to tu realisticky podchytené, ale na tom obraze to je vidno. Dokonca je tam ešte zamaskované aj väzenské okno a tmavá silueta väzňa, ktorý tam aj zomrel. Čiže ten život mučeníka je celý zobrazený v tomto diele.“
O obraze blahoslavenej Emílie dodáva, že „síce mala kratší život, ale to, čo bolo dôležité – uverila viere, naučila sa ruženec vo väznici, porodila dieťa a neprezradila tú, ktorá ju ten ruženec naučila.“ Takto Miroslav Capovčák vložil do obrazov atribúty dvoch Rómov mučeníkov. „Pri Emílii to boli kvety a pri Zefirínovi to bol kôň, pretože toto bola ich hlavná činnosť. Pri Zefirínovi som toho koňa dal tak blízko k nemu, že vlastne je pri jeho hlave, on si ho drží, on si ho hladká a ešte na tej ruke, ktorou si ho hladká, má aj ruženec.“
Maľovať portréty dvoch blahoslavených bola pre neho výzva. „Výzva je v tom, že ten obraz by mal mať trochu dušu, mal by osloviť divákov, aby niečo povedal aj zo života týchto mučeníkov. Ináč aj títo mučeníci vlastne boli obyčajní ľudia zo začiatku. Oni vlastne prežívali si svoje krízy, svoje boje, svoje trápenia. Ale na základe toho, že sa nepoddali, tak boli blahoslavení. A v tom obraze, vlastne keď sa maľuje, tak sa prihliada trošku na to, že ten človek bol trošku výnimočný, bol niečím iný. Udávajú sa mu tam atribúty, ktorými vlastne on sa stal blahoslaveným.“ (Videoverziu odpovede Miroslav Capovčáka je možné nájsť TU).
Pápež František dostane na Luníku okrem dvoch obrazov aj 40 cm vysokú plastiku Zmŕtvychvstalého Krista. Ide o zmenšeninu originálu, ktorý vytvoril Mgr. art Peter Beňo pre kostol na Luníku IX. „Pri práci na Zmŕtvychvstaní Krista pre kostol Saleziánov don Bosca na Luníku IX som sa, možno nepriamo, inšpiroval východnou ikonografiou, ktorej významy som sa snažil posunúť ešte o čosi ďalej. Adam a Eva, ktorých Kristus vťahuje so sebou do príbehu spásy a víťazstva nad smrťou, tu symbolicky zastupujú celé ľudské pokolenie. Sme súčasťou kolobehu zrodenia, umierania a zmŕtvychvstania, dejov odohrávajúcich sa vo večnosti. Povedomie o tom, že sme súčasťou väčšieho celku, ktorý nás presahuje, je prítomné v každom z nás, či si to pripúšťame, alebo nie. Zmŕtvychvstanie Krista, v tomto poňatí, odkazuje na jednotu a nádej. O ne sa dlhodobo snažia aj Saleziáni don Bosca na sídlisku, ktoré je, žiaľ, symbolom sociálnej vylúčenosti. Návštevu Svätého Otca Františka tu, na tomto mieste, vnímam ako jednoznačný prejav kontinuálnej starostlivosti o tých, ktorí sú na okraji, a snahy nielen o sociálnu inklúziu, ale aj o dosiahnutie jednoty v jej najhlbších duchovných významoch,“ vysvetľuje svoje dielo Mgr. art Peter Beňo, ktorý autorsky vytvoril pre kostol aj reliéfy krížovej cesty a sochy Panny Márie.
Saleziáni na Luníku IX
Podľa údajov mestskej časti žije na sídlisku Luník IX v Košiciach 4300 obyvateľov. Saleziáni don Bosca tam pastoračne pôsobia medzi Rómami od júla 2008, keď prevzali aj zodpovednosť za výstavbu komunitného centra. Kostol Zmŕtvychvstalého Krista – miesto stretnutia Rómov s Bohom, ale aj navzájom –, bol posvätený 30. októbra 2010. Druhá časť centra – mládežnícke stredisko, ktoré ponúka kultúru, voľnočasové aktivity a podporuje priateľstvo a nádej – bolo dané do užívania miestnym obyvateľom v roku 2012. Aktivity, ktoré saleziáni na Luníku IX ponúkajú, majú prispievať k ľudskej a duchovnej zrelosti miestnych Rómov.
O práci saleziánskej rodiny medzi Rómami na Slovensku pripravili saleziáni pri príležitosti návštevy pápeža Františka 13-minútový dokument v cykle Viera do vrecka s názvom „Don Bosco s Rómami na Slovensku“. Dokument je dostupný na tomto linku. Televízne redakcie môžu požiadať o dokument pre čiastočné alebo úplné odvysielanie priamo hovorcu Saleziánov don Bosca.
K správe bolo vydané FOTO.
TK KBS informoval Rastislav Hamráček SDB
