Taliansko 9. septembra (TK KBS) Návšteva pápeža Františka na Slovensko túto nedeľu bude „historickým momentom“, hovorí slovenský veľvyslanec pri Svätej Stolici. Veľvyslanec Marek Lisanský, ktorý je na tomto poste od roku 2018, povedal pre CNA, že rozhodnutie pápeža navštíviť krajinu v strednej Európe s počtom obyvateľov 5,5 milióna bolo prekvapujúce. Dodal tiež, že to bude „isto historický moment pre Slovensko“.
„Ukazuje to na pokračujúcu podporu a veľkú pozornosť pápeža Františka, ktorú preukazuje kultúrnemu a duchovnému dialógu,“ povedal. Pápež František príde na Slovensko 12. septembra, navštívi hlavné mesto Bratislavu, Košice a Prešov a cestu zakončí 15. septembra v mariánskej svätyni v Šaštíne, kde je uctievaná Sedembolestná Panna Mária.
Lisanský vyzdvihol, že všetky pápežove zastávky budú významné. Bratislava, povedal, je „naše hlavné mesto a symbol našej nezávislosti, ale tiež jedinečným príkladom dedičstva a histórie strednej Európy, spolu s rímskymi, kresťanskými a židovskými koreňmi.“ Mesto je situované v juhozápadnej časti Slovenska, blízko hranice s Rakúskom a rozprestiera sa na oboch brehoch Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky po Volge v Rusku. „Pred dvetisíc rokmi rieka Dunaj tvorila hranicu Rímskej ríše, s rímskou pevnosťou na mieste Bratislavského hradu,“ vysvetlil veľvyslanec.
Pred 12 storočiami tu bola objavená prvá veľkomoravská bazilika. A v 20. storočí bola Bratislava svedkom tragédie nacistického i komunistického režimu. Košice na východe Slovenska sú „jedinečným príkladom kultúrneho dialógu medzi všetkými 13 národnostnými menšinami, ktoré tu žijú pospolu po stáročia,“ povedal. Prešov, tiež na východe, stelesňuje ekumenickú atmosféru a dialóg medzi rôznymi kresťanskými komunitami, povedal a pripomenul, že je tiež sídlom gréckokatolíckeho metropolitu a ortodoxného patriarchu.
„Mesto je tiež bohaté na dedičstvo protestantskej cirkvi a židovskej komunity,“ povedal. Nakoniec, Šaštín je domovom národnej svätyne Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Lisanský povedal, že svätyňa symbolizuje „náš duchovný život, kresťanské tradície a zvlášť duchovnú úctu k Matke nášho Pána po stáročia.“ Veľvyslanec pripomenul, že Slovensko ponúka príklad dialógu o spolužití 13 oficiálne uznaných národnostných menšín: maďarskej, rómskej, ruténskej, ukrajinskej, českej, nemeckej, poľskej, chorvátskej, srbskej, ruskej, židovskej, moravskej a bulharskej.
Na úrovni diplomatickej, Lisanský popisuje vzťahy Svätej Stolice a Slovenska ako aktívne a dynamické. Konali sa 4 oficiálne návštevy k pápežovi a pápežské audiencie za posledné 3 roky. Posledná sa konala v decembri, keď prezidentka Zuzana Čaputová navštívila pápeža aj napriek prekážkam, ktoré pripravila pandémia koronavírusu.
Veľvyslanec povedal, že vatikánsko – slovenské vzťahy sa zameriavajú na solidaritu a bratstvo, pretože „ľudstvo čelí veľmi komplikovanej dobe, dobe celosvetovej pandémie, dobe veľkých sociálnych, bezpečnostných a enviromentálnych kríz.“ Podčiarkol „koncept univerzálneho bratstva a solidarity medzi ľuďmi ako jedinej cesty k spáse chorého sveta.“
„Toto je základnou tézou pápeža Františka: ’Nikto sa nezachráni sám.’ Preto pápež František bude opäť apelovať na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo strápenému ľudstvu,“ povedal.
Slovensko bolo pod komunistickou nadvládou počas studenej vojny ako východná časť Československa. Počas „Barbarskej noci“ v roku 1950 komunistický režim zničil 76 kláštorov. V tento rok sa konala v Prešove aj pseudo-synoda, ktorá zrušila slovenskú gréckokatolícku cirkev. Tá sa znovu obnovila až po Pražskej jari v roku 1968.
Lisanský povedal: „História katolíckej cirkvi na Slovensku je tiež históriou prenasledovaných počas komunistického režimu. Viac ako 40 rokov bola cirkev jednou z najnebezpečnejších nepriateľov komunistického režimu a objektom prenasledovania a násilia.“
„Biskupi, kňazi, mnísi a rehoľné sestry boli zadržaní, zavretí vo vezení alebo prenasledovaní tajnou políciou.“ „Ale mučeníci — ako blahoslavení gréckokatolícki biskupi Pavol Peter Gojdič a Michal Buzalka, blahoslavený Titus Zeman alebo sestra Zdenka Schelingová — sú ozajstnými svedkami viery 20.storočia. Oni dokázali a dosvedčili, že násilie nemôže vyhrať nad pravdou.“
Podľa veľvyslanca hrala podzemná cirkev na čele s biskupom (a neskôr kardinálom) Jánom Chryzostomom Korcom hrala kľúčovú úlohu. Počas tejto doby, podpora Svätej stolice — ktorá sa zvýšila počas obdobia poľského pápeža Jána Pavla II. — držala kresťanstvo v krajine nažive.
Lisanský tiež poukázal na „výnimočnú misiu“ Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý bol založený v roku 1963 a slúžil ako bašta pre slovenských katolíkov počas komunizmu.
Vyzdvihol tiež rolu slovenského kardinála Jozefa Tomka, emeritného prefekta vatikánskej Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorý je vo veku 97 rok najstarším žijúcim kardinálom.
Toto bude prvá návšteva pápeža na Slovensko v uplynulých 25 rokov. Ján Pavol II., posledný pápež ktorý nás navštívil, pricestoval trikrát, v rokoch 1990, 1995 a 2003.
„Pápež František prichádza, aby sa k nám pripojil a inšpiroval nás, priniesol inšpiráciu pre mladú generáciu, zjednotil spoločnosť poznačenú viac ako rok trvajúcou pandemickou krízou, ktorá priniesla strach do všetkých sfér života, povzbudiť spoločnosť, ktorá teraz viac ako inokedy potrebuje duchovnú podporu a zjednotenie,“ povedal Lisanský.
„Svätý Otec prichádza, aby nám umožnil sa rozhodovať vždy pre dobro a nie pre čiastočný prospech jednotlivca, podporiť solidaritu, ľudskosť a rešpekt jeden voči druhému.“
Zdroj: catholicherald.co.uk / Preložila: Zuzana Thüringerová
