[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 25. 10. 2021   Meniny má Aurel       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Rozhovor s Markom Durlákom: Jedinečnosť liturgie s pápežom Františkom v Prešove
P:3, 06. 09. 2021 13:17, DOM



Marko Durlák

Foto: Jozef Bartkovjak


Vatikán 6. septembra (RV) Marko Durlák, kňaz Prešovskej gréckokatolíckej archieperchie, ktorý pracuje na Kongregácii pre východné cirkvi v Ríme, je v rámci Apoštolskej návštevy Svätého Otca na Slovensku zodpovedný za liturgickú stránku slávenia vo východnom obrade. V rozhovore pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News stručne vysvetľuje špecifiká tohto slávenia a približuje historický kontext Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi.

Otec Marko, Svätá Božská liturgia v Prešove bude historicky prvou na Slovensku, pri ktorej bude predsedať osobne Svätý Otec. Keďže ide o východný obrad, v čom bude pri eucharistickom slávení  v Prešove rozdiel oproti svätej omši v latinskom obrade?

„Všetky eucharistické slávenia napriek rozmanitosti obradov, ktoré obohacujú univerzálnu Cirkev, majú spoločné jedno: rozdelenie liturgie na dve hlavné časti: liturgia slova a liturgia obety. Toto je základná štruktúra, ktorá je spoločná všetkým. Vonkajšia odlišnosť je prejavom toho, akým spôsobom sa tieto dve časti liturgie konajú. Môžu to byť rozdielne liturgické rúcha, farby, ďalej pre eucharistiu na kresťanskom východe sa obyčajne používa kvasený chlieb a červené víno, sú tu potom rozdielne spevy a melódie; toto všetko súvisí s tým, v akom historickom a kultúrnom kontexte jednotlivé obrady vznikli.“

Vieme, že Slovenská gréckokatolícka cirkev používa aj cirkevnoslovanský jazyk. V akej reči bude Svätá liturgia, ktorej bude predsedať Svätý Otec v Prešove?

„Liturgia v byzantskom obrade, ktorej bude predsedať Svätý Otec v Prešove, sa bude sláviť čiastočne po slovensky, keďže ide o úradný a národný jazyk krajiny, a čiastočne bude slávená v cirkevnej slovančine, alebo - ako hovoríme ľudovo – po starosloviensky, keďže toto je historický jazyk, ku ktorému sa s hrdosťou hlásia všetky cirkvi a národy, ktoré prijali kresťanstvo prostredníctvom misie svätých bratov Cyrila a Metoda. A napokon, keďže zvlášť východné Slovensko je etnicky zmiešané, niektoré modlitby na liturgii zaznejú aj po rusínsky, ukrajinsky, maďarsky a rómsky.“

Slovenskí gréckokatolíci si nedávno pripomenuli významné výročia a putovali do Ríma s ikonou Presvätej Bohorodičky z Klokočova. Ktoré historické udalosti sú pre Slovenskú gréckokatolícku cirkev kľúčové? Ktoré dátumy by sme mohli spomenúť?

„Ako historicky najdôležitejšie dátumy pre gréckokatolíkov možno spomenúť tieto: Rok 863 – príchod svätých Cyrila a Metoda; potom rok 1646, čo je rok tzv. Užhorodskej únie – udalosť, kedy veriaci Rusíni žijúci pod Karpatami vstúpili do plného spoločenstva s Rímom, čiže s nástupcom sv. Petra. Ďalej tu máme rok 1818, kedy bola zriadená Prešovská eparchia (diecéza) vyčlenením z vtedajšej veľmi rozľahlej Mukačevskej eparchie.

Spomedzi novších rokov, avšak nie menej dôležitých, treba spomenúť rok 1950, kedy komunistický režim v Československu zrušil Gréckokatolícku cirkev, takže oficiálne neexistovala; máme tu potom dôležitý rok 1968, kedy vďaka Pražskej jari Gréckokatolícka cirkev bola obnovená a mohla nanovo ožiť s novým zápalom.

A napokon ako posledný dôležitý dátum by som spomenul rok 2008, kedy gréckokatolíci alebo katolíci byzantského obradu na Slovensku dostali nové cirkevné usporiadanie, a to povýšením na stupeň Metropolitnej cirkvi sui iuris, na čele ktorej stojí Metropolita a ktorú riadi spoločne s Radou hierarchov.“

Slovenská gréckokatolícka cirkev má trojicu blahoslavených mučeníkov z doby prenasledovania ateistickým režimom: biskupov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopku a rehoľného kňaza Metoda Trčku. Sú aj ďalší kandidáti? Je tu nádej aj na svätorečenie?

„Áno, určite. Tam, kde je prenasledovanie, prirodzene nechýbajú mučeníci a vyznávači viery. Okrem troch už oficiálne vyhlásených blahoslavených, dvoch biskupov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopku, a jedného rehoľného kňaza Metoda Trčku, tu máme ďalších troch kandidátov na blahorečenie, ktorých by som spomenul. Prvým z nich je slovenský kňaz Ján Kellner, mučeník v pravom slova zmysle. Na svoju misiu v Rusku sa pripravoval v Pápežskom kolégiu Russicum. V túžbe uskutočniť tieto plány bol chytený a uväznený v Kyjeve a krátko na to zastrelený.

Druhý kandidát na blahorečenie je veľký vyznávač viery, otec Ivan Mastiliak, redemptorista. Pamiatka naňho je stále živá v srdciach tých, ktorí ho poznali a ktorí prešli jeho formáciou. Charakterizovali ho dve vlastnosti, ktoré sa uňho snúbili: vysoká vzdelanosť, inteligencia a znalosť cudzích jazykov a zároveň veľká pokora a nábožnosť, predovšetkým mariánska (mnohé jeho diela a preklady podpisoval pseudonymom Ivan Marianov), a tiež veľká úcta k Sv. Terezke Ježiškovej. Na Slovensku vďačíme práve otcovi Mastiliakovi za preklady diela sv. Terezky z francúzštiny.

A do tretice máme ako kandidátku na blahorečenie aj jednu ženu, rehoľnú sestru – baziliánku Vasiliju Hlibovickú, ktorá bola síce pôvodom Ukrajinka, ale spolu s ďalšími štyrmi sestrami prišla zo Stanislavova (dnes je to Ivano-Frankivsk na Ukrajine) do Prešova, aby sa v tomto regióne venovali apoštolátu medzi gréckokatolíkmi. Zomrela v Prešove, kde je aj pochovaná, v povesti svätosti vo veku 34 rokov. A čo sa týka svätorečenia, momentálne sme v štádiu skúmania údajného zázraku, ktorý sa stal na príhovor blaženého biskupa Pavla Gojdiča.“

Otec Marko, myslíte si, že návšteva Svätého Otca poukáže na úlohu slovenských gréckokatolíkov ako mosta medzi Východom a Západom?

„Keď v roku 1995 pápež, dnes už svätý Ján Pavol II. navštívil Prešov na tom istom mieste, kde teraz očakávame pápeža Františka, vyriekol tieto slová: „Tu sa stretá Východ so Západom.“ Je tomu naozaj tak. Východné Slovensko je zemepisný priestor, kde po stáročia žijú vedľa seba katolíci latinského i byzantského obradu a keď sa vydáme ďalej na východ, smerom k Ukrajine, máme tu aj silné zastúpenie východného kresťanstva v jeho pravoslávnej forme.

V tomto zmysle my, byzantskí katolíci, máme pred sebou dvojakú misiu: pred našimi bratmi latinského obradu vydať svedectvo o tom, že byť katolíkom a rímskokatolíkom nie je jedna a tá istá vec, lebo Katolícka cirkev je omnoho bohatšia, rozmanitejšia a práve preto krásna. A zároveň našim pravoslávnym bratom, s ktorými máme tiež veľa spoločného,  môžeme ukázať, že je možné byť v plnom spoločenstve s Rímom a popri tom úplne slobodne čerpať z vlastnej tradície – v našom prípade byzantskej – ako z prameňa čerstvej vody, a podľa nej aj žiť.“

(Pripravil: P. Jozef Bartkovjak SJ, vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)



( TK KBS, RV, jb; rp ) 20210906048   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]