[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 26. 10. 2021   Meniny má Demeter       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Sochár Jozef Bodnár je rád, že Prešov zažije podobné stretnutie ako v roku 1995
P:3, 02. 09. 2021 15:10, DOM



Pamätná tabuľa v Prešove

Foto: is pa


Prešov 2. septembra (TK KBS) Prešovský sochár Jozef Bodnár, ktorý vytvoril pamätné dosky pripomínajúce návštevu pápeža Jána Pavla II. v metropole Šariša, je rád, že po toľkých rokoch, 14. septembra, Prešov zažije niečo podobné – stretnutie s pápežom Františkom, a to opäť pri mestskej športovej hale. Po odchode pápeža zo Slovenska bola v Prešove vypísaná verejná, anonymná súťaž na tri pamätné dosky v Prešove na miestach, kde sa pápež zastavil. Sochár Bodnár úťažil vo všetkých troch a dve vyhral, aj realizoval. Jednu na evanjelickom kolégiu a druhú na mestskej športovej hale, kde sa Ján Pavol II. modlil s gréckokatolíkmi akatist.

Ako spomína návšteva sv. Jána Pavla II. v Prešove pred 26 rokmi zapísala do jeho životnej kroniky nezmazateľnú stopu. „V ten deň, 2. júla 1995, keď do Prešova zavítal pápež Ján Pavol II., som pre veľkú zaneprázdnenosť s odlievaním sochy do sadry pre budúcu realizáciu, úplne zabudol na jeho prítomnosť v našom meste. Pomocný štukatér, ktorý mi mal prísť pomáhať neprišiel a ja som mal zrazu hluchý telefón. Ako som bol v zasadrovaných montérkach, odišiel som z ateliéru na Jarkovej ulici mu zatelefonovať do najbližšej telefónnej búdky, ktorá bola vtedy pred obchodným domom Rozvoj. Ako na truc ani tá nefungovala, ale spomenul som si, že pri recepcii hotela Dukla na Hlavnej ulici je tiež verejný telefónny automat. Išiel som po pravej strane po chodníku smerom ku gréckokatolíckej katedrále, kde som zbadal zhromaždený dav ľudí. Bol som skoro pri nich a stále som si nič z pamätných udalostí toho dňa neuvedomoval, skôr som predpokladal, lebo tam boli policajti, ktorí usmerňovali ľudí, že pôjde tadiaľ delegácia nejakého politika a ľudia ho chcú vidieť. Keď som sa tam pokúsil prejsť na druhú stranu cesty smerom k hotelu Dukla, policajti aj mňa zatlačili od cesty smerom do davu a vtedy sa stala pre mňa tá zvláštna a pamätná chvíľa,“ spomína sochár Bodnár.

Na moment sa pred ním ľudia trošku rozostúpili a on zbadal na neho upretý pohľad pápeža Jána Pavla II. V tom akoby niečo povedal a zrazu som zacítil uchopenie mojej ruky troma prstami. Bol to síce moment, ale pre mňa nezabudnuteľný a krásny. Na to nastúpil do papamobilu, ktorý prešiel na druhú stranu cesty a pomaly, požehnávajúc ľudí pokračoval smerom ku Kostolu sv. Mikuláša. S pocitom prekvapenia som tiež kráčal po chodníku povedľa jeho auta až ku evanjelickému kolégiu, kde medzi parkom so sochou Immaculaty auto zabočilo a pápež zostúpil. Čakali ho tam nejakí ľudia, ja si pamätám len evanjelického biskupa Jána Midriaka a myslím, že aj gréckokatolíckeho biskupa Jána Hirku, s ktorými sa pápež pomodlil na rohu pred pomníkom na Carraffove jatky. Ako sa tam jemne zhrbený so zopätými rukami modlil, ja som pozeral na neho zboku, namiesto fotoaparátu a mobilného telefónu, ktoré u nás vtedy ešte neboli, som vlastnými očami „odfotil“ každý detail jeho tváre a rúk. Po krátkom čase zase nastúpil do papamobilu a odišiel k mestskej športovej hale, kde slávil akatist a prijal ľudí. To som ale videl neskôr v televízii zo záznamu.,” uviedol sochár. 
Keď potom odchádzal do ateliéru, rozmýšľal ako to, že sa dotkol akurát jeho ruky a či ten jemný pohyb jeho pier v tej chvíli bolo vyslovením nejakého slova, ním nepočutého. “Neskôr mi môj priateľ, všestranný remeselník a dlhoročný kostolník v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove Karol Hoger povedal, že Ján Pavol si mimoriadne cenil robotníkov a keďže v tom dave sviatočne oblečených ľudí ja jediný som bol v ušpinených montérkach, asi ma pokladal za nejakého murára, ktorý sa tam pritrafil,” dodal. 



( TK KBS, is pa, rp; pz ) 20210902047   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]