Vatikán 23. augusta (RV) Svätý Otec František povzbudil talianskych liturgistov, aby reagovali na negatívny dopad pandémie na liturgický život spoločenstiev a napomohli farnostiam obnoviť ústredné miesto slávenia Eucharistie.
V posolstve pri príležitosti Národného liturgického týždňa, ktorý sa v rámci Talianska koná 23. – 26. augusta v Cremone, pápež František reaguje na negatívny dopad pandémie na liturgický život spoločenstiev. Povzbudzuje odborníkov z radov liturgistov a duchovných pastierov zodpovedných v liturgickej oblasti, aby napomohli farnostiam posilňovať ústredné miesto slávenia Eucharistie, ako hlavný zdroj pre vieru a duchovný život veriacich.
Téma tohtoročného 71. národného liturgického týždňa znie: „«Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene...» (Mt 18,20). Spoločenstvá, liturgie a teritóriá“. V pápežskom posolstve s podpisom vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, adresovanom predsedovi Strediska pre liturgickú činnosť (CAL - Centro Azione Liturgica) Mons. Claudiovi Maniagovi, okrem iného čítame:
„Týždenné zhromažďovanie v „Pánovom mene“, ktoré kresťania od samého začiatku vnímali ako skutočnosť, ktorej sa nemôžu zrieknuť a je neoddeliteľne spojená s ich identitou, bolo vážne postihnuté počas najhoršej fázy pandémie. Láska k Pánovi a pastoračná tvorivosť však nútili pastierov a veriacich laikov hľadať iné spôsoby, ako živiť spoločenstvo viery a lásky s Pánom a so svojimi bratmi a sestrami, a zároveň čakať, že sa budú môcť v pokoji a bezpečí vrátiť k plnosti eucharistického slávenia. Bolo to ťažké a bolestné čakanie, osvietené tajomstvom Pánovho kríža a plodné v mnohých skutkoch starostlivosti, bratskej lásky a služby ľuďom, ktorí najviac trpeli následkami mimoriadnej zdravotnej situácie.
Smutná skúsenosť minuloročného liturgického "pôstu" zvýraznila dobro toho dlhého putovania, vykonaného od Druhého vatikánskeho koncilu, po ceste vytýčenej konštitúciou Sacrosanctum Concilium. Čas nedostatku umožnil pochopiť „dôležitosť Božej liturgie pre život kresťanov, ktorí v nej nachádzajú to objektívne sprostredkovanie, aké si vyžaduje skutočnosť, že Ježiš Kristus nie je idea alebo sentiment, ale živá Osoba, a jeho mystérium je historickou udalosťou.
Modlitba kresťanov prechádza cez konkrétne sprostredkovania: Sväté písmo, sviatosti, liturgické obrady, komunita. V kresťanskom živote sa nenecháva bokom telesná a materiálna sféra, pretože v Ježišovi Kristovi sa práve ona stala cestou spásy. Mohli by sme povedať, že sa musíme modliť aj telom: telo je súčasťou modlitby“ (pápež František, generálna audiencia 3. februára 2021).
Liturgia "pozastavená" počas dlhého obdobia obmedzenia pohybu a ťažkosti s jej následným obnovením potvrdili to, čo sa už objavovalo v nedeľných zhromaždeniach na Apeninskom polostrove - alarmujúci náznak pokročilého štádia zmeny epochy. Pozorujeme, ako sa v reálnom živote ľudí zmenilo vnímanie času, a v dôsledku toho aj samotnej nedele, a tiež priestoru, čo sa odrazilo na spôsobe ako byť a cítiť sa spoločenstvom, ľudom, rodinou, a na vzťahu k územiu.
Nedeľné zhromaždenie sa tak ocitá v nerovnováhe jednak z hľadiska generačnej prítomnosti, jednak kultúrnej nehomogénnosti, jednak z hľadiska ťažkostí nájsť harmonické začlenenie do života farnosti, aby bolo tým ozajstným vrcholom všetkých jej aktivít a zdrojom misijného dynamizmu, ktorý by prinášal evanjelium milosrdenstva na geografické a existenčné periférie.“
Pápežské posolstvo s podpisom kardinála Parolina v závere poukazuje aj na symbolický význam skutočnosti, že podujatie sa koná práve v lombardskom meste Cremona, v oblasti, ktorá bola mimoriadne tvrdo zasiahnutá prvou vlnou pandémie. Vyjadruje nádej, že 71. národný liturgický týždeň prinesie svoje ovocie:
„Svätý Otec dúfa, že Národný liturgický týždeň so svojimi návrhmi na reflexiu a príležitosti slávenia, hoci aj v kombinovanom režime osobnej prítomnosti a telematického spojenia, dokáže identifikovať a navrhnúť niektoré línie liturgickej pastorácie, ktoré by sa ponúkli farnostiam, aby sa nedeľa, eucharistické zhromaždenie, ministériá i obrad mohli vymaniť z tej okrajovej pozície, ku ktorej akoby neúprosne speli, a obnoviť si ústredné miesto vo viere a duchovnom živote veriacich. V tomto smere je nádejným nedávne publikovanie tretieho vydania Rímskeho misála a ochota talianskych biskupov sprevádzať ho silnou obnovou liturgickej formácie svätého Božieho ľudu.“
