[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 17. 10. 2021   Meniny má Hedviga       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Synoda 2021-23
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Anjel Pána: Vyvolávajú v nás Ježišove slová krízu?
P:3, 23. 08. 2021 07:15, ZAH



Foto: SpC-Vatican


Vatikán 23. augusta (RV) V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána 22. augusta 2021, v 21. nedeľu obdobia cez rok.

„Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ - O tejto reakcii učeníkov na Ježišove slová hovoril pápež František v úvodnom zamyslení, keď komentoval úryvok zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia. „Z čoho sa rodí táto neviera? Čo je motívom takéhoto odmietnutia?“ – položil si otázku Svätý Otec. Vysvetlil, že ťažisko problému spočíva v akceptovaní tajomstva „vtelenia“:

„Boh si zvolil zjaviť seba samého a uskutočniť spásu cez slabosť ľudského tela. Je to tajomstvo vtelenia. A vtelenie Boha je to, čo spôsobuje pohoršenie a čo predstavuje pre tých ľudí – ale často aj pre nás – prekážku.“

„Boh sa stal telom a krvou: znížil sa až tak, že sa stal človekom ako my, ponížil sa až tak, že vzal na seba naše utrpenia a náš hriech, a žiada od nás, aby sme ho preto hľadali nie mimo života a dejín, ale vo vzťahu s Kristom a bratmi.”

Veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra sa Svätý Otec prihovoril ako zvyčajne z okna Apoštolského paláca. Po príhovore a spoločnej modlitbe mariánskej antifóny udelil apoštolské požehnanie a pozdravil jednotlivé skupiny pútnikov.

Okrem alumnov Pápežského severoamerického kolégia boli v zhromaždení viditeľne zastúpení veriaci z Poľska a iných národov, ako aj účastníci rozličných duchovných a športových podujatí cirkevných spoločenstiev z rôznych častí Talianska.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie (Jn 6,60-69) nám ukazuje reakciu zástupu a učeníkov na Ježišovu reč po zázračnom rozmnožení chlebov. Ježiš ich pozval vysvetliť si to znamenie a veriť v neho, že je pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba, chlieb života; a zjavil to, že chlieb, ktorý on dá, je jeho telo a jeho krv. Tieto slová znejú tvrdo a nepochopiteľne v ušiach ľudí, a to až tak, že od toho momentu – tak hovorí Evanjelium – mnohí jeho učeníci sa otáčajú vzad, teda prestávajú nasledovať Učiteľa (v. 60.66). Ježiš sa teda pýta Dvanástich: „Aj vy chcete odísť?“ (v. 67), a Peter, v mene celej skupiny, potvrdzuje rozhodnutie zostať s ním: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6,68-69). Je to jedno nádherné vyznanie viery.

Pristavme sa krátko pri postoji toho, kto sa stiahne a rozhodne sa viac nenasledovať Ježiša. Z čoho sa rodí táto neviera? Čo je motívom takéhoto odmietnutia?

Ježišove slová vyvolávajú veľké pohoršenie: On hovorí, že Boh si zvolil zjaviť seba samého a uskutočniť spásu cez slabosť ľudského tela. Je to tajomstvo vtelenia. A vtelenie Boha je to, čo spôsobuje pohoršenie a čo predstavuje pre tých ľudí – ale často aj pre nás – prekážku. Ježiš totiž tvrdí, že pravý chlieb spásy, ktorý šíri večný život, je jeho vlastné telo; že na to, aby sme vstúpili do spoločenstva s Bohom, ešte skôr než dodržiavanie zákonov či plnenie náboženských predpisov je potrebné žiť skutočný a konkrétny vzťah s ním. Lebo spása prišla skrze neho, jeho vtelením.

Toto znamená, že treba hľadať Boha nie v snoch a vo veľkolepých a mocných zjavoch, ale treba ho rozpoznať v Ježišovom človečenstve, a v dôsledku toho v človečenstve bratov a sestier, ktorých stretávame na ceste životom. Boh sa stal telom. A keď to vyslovujeme v Kréde, v deň Vianoc a v deň Zvestovania si kľakáme, aby sme adorovali toto tajomstvo vtelenia.

Boh sa stal telom a krvou: znížil sa až tak, že sa stal človekom ako my, ponížil sa až tak, že vzal na seba naše utrpenia a náš hriech, a žiada od nás, aby sme ho preto hľadali nie mimo života a dejín, ale vo vzťahu s Kristom a bratmi. Aby sme ho hľadali v živote, v dejinách, v našom každodennom živote. A toto je, bratia a sestry, tá cesta, ako sa stretnúť s Bohom: vzťah s Kristom a bratmi.

I dnes zjavenie Boha v človečenstve Ježiša môže vyvolávať pohoršenie a nie je ľahké to prijať. To je to, čo sv. Pavol nazýva „bláznovstvom“ evanjelia pre toho, kto hľadá zázraky alebo svetskú múdrosť (porov. 1 Kor 1,18-25). Túto „pohoršlivosť“ dobre reprezentuje sviatosť Eucharistie: aký zmysel môže mať v očiach sveta pokľaknúť si pred kúskom chleba? Prečo sa vôbec neustále živiť týmto chlebom? Svet sa pohoršuje.

Pre jeho zázračný čin s piatimi chlebmi a dvoma rybami, ktorými nasýtil tisícky ľudí, všetci Ježiša velebia a chcú ho doviesť k triumfu, urobiť z neho kráľa. Ale keď on sám vysvetľuje, že ten čin je znamením jeho obety, teda darovania svojho života, svojho tela a svojej krvi, a že kto ho chce nasledovať, musí ho do seba vstrebať, asimilovať jeho človečenstvo darované pre Boha a pre druhých, zrazu sa nám to nepáči, tento Ježiš nás uvádza do krízy.

No buďme naopak znepokojení, ak nás neuvádza do krízy, pretože sme azda rozriedili jeho posolstvo! Prosme o milosť nechať sa provokovať a premieňať jeho „slovami večného života“. A presvätá Panna Mária, ktorá v tele nosila Syna, Ježiša, a zjednotila sa s jeho obetou, nech nám pomáha stále vydávať svedectvo našej viery konkrétnym životom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)



( TK KBS, RV, mk, jb; rp ) 20210823020   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]