[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 17. 10. 2021   Meniny má Hedviga       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Synoda 2021-23
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza o Liste Galaťanom (5): Propedeutická hodnota zákona
P:3, 18. 08. 2021 16:25, ZAH



Foto: SpC-Vatican


Vatikán 18. augusta (RV) Pri generálnej audiencii v stredu 18. augusta pokračoval pápež František v cykle katechéz o Liste svätého apoštola Pavla Galaťanom. Asi tri tisícky zhromaždených veriacich prijal Svätý Otec v Aule Pavla VI. Prinášame plné znenie jeho katechézy.

Tému pripravilo úvodné biblické čítanie z 3. kapitoly spomenutého listu:  „No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi.“ (Gal 3,23-25)

(Poznámka prekladateľa: Biblické termíny „ospravedlniť, ospravedlnenie“ sa v súčasnosti odborne prekladajú do slovenčiny novotvarmi „ospravodliviť, ospravodlivenie“, ktoré sú z teologického hľadiska presnejšie a používajú sa aj v oficiálnom slovenskom preklade Katechizmu Katolíckej cirkvi - porov. KKC 615; 617.)

Propedeutická hodnota zákona

5. časť cyklu katechéz o Liste Galaťanom, 18. augusta 2021

Bratia a sestry, dobrý deň!

Svätý Pavol, ktorý bol zamilovaný do Ježiša Krista a dobre pochopil, čo je to spása, nás učil, že „deti prisľúbenia“ (Gal 4,28) - teda my všetci, ospravodlivení Ježišom Kristom - nie sme pod putom zákona, ale sme povolaní k náročnému životnému štýlu v slobode evanjelia. Zákon ale existuje. Existuje však iným spôsobom: ten istý Zákon, Desatoro, ale iným spôsobom, pretože sám osebe nemôže ospravedlniť, keď už prišiel Pán Ježiš.  A preto by som v dnešnej katechéze chcel túto vec vysvetliť.

Položme si otázku: aká je podľa Listu Galaťanom úloha Zákona? V úryvku, ktorý sme práve počuli, Pavol tvrdí, že Zákon bol ako pedagóg. Je to krásny obraz, o ktorom sme hovorili pri minulej audiencii a zaslúži si, aby sme ho chápali v jeho správnom význame.

Ako sa zdá, apoštol kresťanom radí rozdeliť dejiny spásy na dve časti, a tiež svoje osobné dejiny. Sú tu dva momenty: pred tým, než sa stali veriacimi v Ježiša Krista, a po prijatí viery. Do stredu sa kladie udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, ktorú Pavol hlásal, aby vzbudil vieru v Božieho Syna, zdroj spásy; a v Ježišovi Kristovi sme ospravodlivení. Sme ospravodlivení skrze bezodplatnosť viery v Ježiša Krista. Preto počnúc vierou v Krista existuje „pred“ a „po“. Pred a po vzťahujúce sa na samotný zákon, pretože zákon existuje, prikázania existujú, ale je tu jeden postoj pred príchodom Ježiša a ďalší po ňom.

Predchádzajúce dejiny boli určované bytím „pod zákonom“ a kto išiel cestou Zákona, dosiahol spásu, bol ospravedlnený. Tie nasledujúce - po Ježišovom príchode - treba žiť podľa Ducha Svätého (porov. Gal 5,25). Je to po prvý raz, keď Pavol používa tento výraz: byť „pod zákonom“. Významovo to naznačuje myšlienku negatívnej poddanosti, typickej pre otrokov: „byť pod“. Apoštol to jasne vyjadruje slovami, že keď je človek „pod zákonom“, je akoby „sledovaný“ a „zavretý“, je to druh preventívnej väzby. Tento čas, hovorí svätý Pavol, trval dlho - od Mojžiša až po Ježišov príchod - a pretrváva, kým človek žije v hriechu.

Vzťah medzi zákonom a hriechom vysvetlí apoštol systematickejším spôsobom v Liste Rimanom, ktorý napísal niekoľko rokov po Liste Galaťanom. V skratke, Zákon vedie k zadefinovaniu priestupku a dáva ľuďom uvedomiť si svoj hriech: „Toto si urobil. Prikázania, zákon, hovoria takto: si v hriechu“. Ba navyše, ako učí bežná skúsenosť, predpis nakoniec podnecuje k jeho prestúpeniu. Takto píše v Liste Rimanom: „Lebo kým sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne, podnecované zákonom, a prinášali ovocie smrti. Ale teraz sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí“ (7,5-6). Prečo? Pretože prišlo ospravodlivenie Ježišom Kristom. Pavol svoj pohľad na Zákon vyjadruje takto: „Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon“ (1 Kor 15,56). Dialóg: si pod zákonom a si tam s otvorenými dverami k hriechu.

V tomto kontexte nadobúda svoj plný význam odkaz na pedagogickú úlohu Zákona. Nuž Zákon je pedagóg, ktorý ťa vedie kam? K Ježišovi. V starovekom školskom systéme pedagóg nemal tú funkciu, akú mu pripisujeme dnes, čiže vzdelávať nejakého chlapca či dievča. V tej dobe to však označovalo otroka, ktorého úlohou bolo sprevádzať pánovho syna k učiteľovi a potom ho priviesť domov. Musel ho chrániť pred nebezpečenstvami a dohliadať naň, aby nerobil, čo sa nepatrí. Jeho funkcia bola skôr disciplinárna. Keď chlapec dospel, pedagóg prestal vykonávať svoju funkciu. Pedagóg, o ktorom hovorí Pavol, nebol učiteľ, ale ten, kto sprevádzal chlapca do školy, dohliadal naňho a odvádzal ho domov.

Keď sv. Pavol hovorí o Zákone týmito výrazmi, umožňuje mu to objasniť úlohu, akú plnil v dejinách Izraela. Tóra, teda Zákon, bola prejavom veľkodušnosti zo strany Boha voči svojmu ľudu. Po vyvolení Abraháma bol ďalším veľkým činom Zákon: určil cestu vpred. Isteže mal obmedzujúce funkcie, ale zároveň chránil ľud, vzdelával ho, udržiaval ho v disciplíne a podopieral ho v jeho slabosti, najmä ho chránil pred pohanstvom; v tých časoch bolo toľko pohanských postojov. Tóra hovorí: „Je len jediný Boh a dal nám kráčať.“ Je to Pánovo dobrodenie. A zaiste, ako som povedal, mal reštriktívne funkcie, ale zároveň ľud chránil, vychovával, disciplinoval, podopieral v jeho slabosti.

Práve preto sa apoštol následne pristavuje pri opise vekového štádia maloletosti. A hovorí takto: „Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta“ (Gal 4,1-3). Skrátka, apoštol je presvedčený, že Zákon má určite svoju pozitívnu funkciu - teda viesť ako pedagóg vpred -, ale je to funkcia časovo obmedzená. Jeho trvanie nemožno nadmieru predĺžiť, pretože je spojené s dozrievaním jednotlivcov a ich voľbou slobody.

Akonáhle sa dospeje k viere, Zákon vyčerpá svoju propedeutickú rolu a musí prenechať miesto inej autorite. Čo to znamená?

Že po skončení sa Zákona môžeme povedať: „Veríme v Ježiša Krista a robíme si, čo chceme?“ Nie! Prikázania tu sú, ale neospravodlivujú nás. Ten, kto nás ospravodlivuje, je Ježiš Kristus. Prikázania treba plniť, ale nedávajú nám spravodlivosť; je tu bezodplatnosť Ježiša Krista, stretnutie s Ježišom Kristom, ktoré nás ospravedlňuje zdarma. Zásluha viery je prijatie Ježiša. Jediná zásluha: otvorenie srdca. A čo budeme robiť s prikázaniami? Zachovávať ich, ale ako pomoc ku stretnutiu s Ježišom Kristom.

Toto učenie o hodnote zákona je veľmi dôležité a zaslúži si, aby sme ho pozorne zvážili, aby sme neupadli do nedorozumení a neurobili chybné kroky. Bude dobré, ak si položíme otázku, či ešte žijeme v období, keď potrebujeme Zákon, alebo si naopak dobre uvedomujeme, že sme dostali milosť stať sa Božími deťmi a žiť v láske. Ako žijem? V strachu, že ak toto nekonám, pôjdem do pekla? Alebo žijem aj s tou nádejou, s tou radosťou z bezodplatného daru  spásy v Ježišovi Kristovi? Je to krásna otázka. A tiež druhá: pohŕdam prikázaniami? Nie. Dodržiavam ich, ale nie ako absolútne, pretože viem, že ten, kto ma ospravodlivuje, je Ježiš Kristus.

Preložila: Slovenská redakcia VR



( TK KBS, RV jb; ml ) 20210818034   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]