Bratislava 17. augusta (TK KBS) Na Slovensku si tento rok pripomíname 20. výročie podpísania dohody o vzájomnom uznávaní krstu medzi Evanjelickou cirkvou a.v. na Slovensku a Katolíckou cirkvou.
Pred rokom v lete zverejnili záverečnú správu evanjelicko-mennonitsko-rímskokatolíckych trojstranných rozhovorov. Správa sumarizuje a uzatvára päťročné intenzívne teologické diskusie medzi tromi cirkvami o chápaní a praxi krstu vo svetle súčasných pastoračných a misijných výziev. Správa s názvom Krst a začlenenie do tela Kristovho, Cirkvi zhrnula rozsiahle diskusie, ktoré sa za týchto päť rokov uskutočnili o troch základných témach: vzťah krstu k hriechu a milosti, slávnosť krstu a komunikovanie milosti a viery v kontexte kresťanského spoločenstva, krst v živote kresťanského učeníka.
„Správa z trojstranných rozhovorov stavia na a posilňuje vzťahy medzi našimi tromi cirkvami na našej ceste od konfliktu k spoločenstvu,“ povedal profesor Dirk Lange, zástupca generálneho tajomníka Svetového luteránskeho zväzu pre ekumenické vzťahy. „Krst a začlenenie do tela Kristovho, Cirkvi nám pripomína to hlboké puto vo viere, ktoré nás zjednocuje. Krstom sa stávame súčasťou Kristovho tela, ktoré presahuje hranice národov a vierovyznaní. Správa nás vyzýva, aby sme si boli viac vedomí krstu, ktorý je darom, a zároveň vyzýva k životu viery, ku ktorému je povolaný každý pokrstený,“ dodáva profesor Lange.
O správe z trojstranných rozhovorov a o skúsenosti tohto medzinárodného ekumenického dialógu, ako aj o tom, čo jeho výsledky znamenajú pre náš kontext na Slovensku, hovorila Eva Guldanová, predsedníčka Ekumenického výboru ECAV, s jedným z jeho účastníkov, profesorom Williamom Hennom.
- Aký je najdôležitejší výsledok trialógu, najdôležitejší pokrok alebo zblíženie, ktoré sa počas obdobia piatich rokov cirkvám podarilo dosiahnuť na ceste jedných k druhým, zvlášť čo sa týka hlavnej témy – krstu?
Najvýznamnejším dosiahnutým výsledkom je, že sme si uvedomili, že v troch oblastiach – ktoré sú zároveň témami troch hlavných kapitol záverečného dokumentu – v otázke vzťahu krstu a hriechu, v otázke vzťahu krstu a príslušnosti do kresťanského spoločenstva – Cirkvi, a v otázke vzťahu krstu k životu ako učeníci Ježiša Krista, majú naše tri cirkvi omnoho viac spoločného ako sme si vedeli predstaviť pred týmito trojstrannými rozhovormi. Všetky tri cirkvi sa zhodujú v chápaní krstu, že ho ustanovil Ježiš na to, aby nám bolo darované odpustenie hriechu a milosť Ducha Svätého, aby sme mohli začať nový život v Kristovi. Všetky tri cirkvi takisto vnímajú krst ako vstup do živého spoločenstva učeníkov a učeníčiek, s ktorými každý pokrstený kresťan a kresťanka spolu zdieľajú povolanie od Pána prispievať k životu tela Kristovho, a to ako k jeho vnútornému životu tak i k vonkajším prejavom v zvesti evanjelia - dobrej správy v slovách a skutkoch. Tretia kapitola ukazuje, že všetky tri spoločenstvá sú pevne presvedčené, že krst nie je len nejakým magickým rituálom, ktorý určitým spôsobom zabezpečuje spásu tým, ktorí boli pokrstení, ale je pozvaním pre pokrsteného človeka k celoživotnému záväzku usilovať sa žiť tak, ako nám to Kristus ukazoval naprieč evanjeliami v pasážach ako je napríklad Reč na vrchu (Evanjelium podľa Matúša, 5.-7. kapitola). To, že sme odhalili také zásadné zhody medzi našimi tromi cirkvami je, podľa mňa, podstatný krok dopredu.
- V tomto ekumenickom dialógu boli zapojení traja partneri. Mali preto rozhovory nejakú zvláštnu dynamiku v porovnaní so zvyčajnými bilaterálnymi (t.j. dvojstrannými) dialógmi?
Áno. Neraz som si všimol, že katolíci sa lepšie zhodli s mennonitmi, čo sa týka možnosti dosiahnutia skutočne svätého života, zatiaľ čo evanjelici vytrvalo poukazovali na našu pretrvávajúcu hriešnosť. Evanjelici a katolíci sa opakovane zhodovali na tom, že krst nemluvniat vyjadruje ako víziu Cirkvi ako „rodiny“ tak i totálny dar Božej milosti dokonca aj pre nemluvňa. Mennoniti v tejto veci upozorňovali, že krst bez osobného záväzku je v konečnom dôsledku bez účinku. A nakoniec, mennoniti si spolu s evanjelikmi kládli otázku, či tradičný katolícky pohľad, že krst je účinný sám osebe samotným slávením (niekedy sa toto vyjadruje latinskou frázou ex opere operato) nevytvára predstavu akéhosi „magického“ pôsobenia krstu, akúsi „magickú“ predstavu krstu, ktorá nie celkom zodpovedá tomu, čo nachádzame v Písme a tradícii ohľadom nevyhnutnosti toho, aby pokrstený/á milosť krstu prijali a žili z nej.
- Prečo ste sa rozhodli pre tento formát rozhovorov – trialóg?
Tento formát bol zvolený, pretože mennoniti uzavreli na začiatku 21. storočia dva celkom úspešné bilaterálne dialógy s evanjelikmi a s katolíkmi a všetky tri strany cítili, že jedna z hlavných otázok, ktoré ich rozdeľovali, bola otázka krstu. Zdalo sa preto vhodné, aby namiesto toho, aby začali dva bilaterálne dialógy o krste (mennonitsko-evanjelický a mennonitsko-katolícky) združili rozhovory do jedného trilaterálneho, čiže trojstranného dialógu. Malo to zmysel nielen z finančného hľadiska (cestovné, ubytovanie a strava počas spoločných stretnutí stoja veľa peňazí), ale aj z teologického uhla pohľadu. Toto rozhodnutie sa nakoniec skutočne ukázalo ako rozumné.
- Čo ste si vy osobne vzali z tohto dialógu? Čo ste sa naučili? Bola vaša viera obohatená? Ak áno, tak ako?
Podobnú otázku mi pred časom položila redakcia časopisu Ökumenische Rundschau. V krátkom článku, ktorý som napísal ako odpoveď, som uviedol jednu vec, ktorú som sa naučil od každej z troch cirkví, ktoré boli súčasťou tohto dialógu, vrátane cirkvi, do ktorej sám patrím – Rímskokatolíckej cirkvi. Od mojich katolíckych kolegov som si vzal silné a veľmi pevné presvedčenie, že Boh chce spasiť všetkých ľudí, aj tých, ktorí nie sú pokrstení. Toto sme vyzdvihovali v diskusii s evanjelickým dôrazom, že ľudské bytosti zostávajú hriešnikmi aj po krste, ako to vyjadruje latinská fráza simul iustus et peccator. Podarilo sa mi zároveň konečne lepšie pochopiť, že táto latinská fráza odráža najväčšie prikázanie - ktoré Ježiš cituje zo Starej zmluvy - , že máme milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. Nie je to teda len záležitosť vôle. Katolíci vždy umiestňovali hriech do oblasti „vôle“. Písmo však hovorí viac ako len o vôli. Takže teraz si cením túto klasickú evanjelickú formuláciu - simul iustus et peccator (zároveň ospravedlnený aj hriešnik). Od mennonitov som sa naučil, aké dôležité sú blahoslavenstvá. Pre nich je Reč na vrchu krátkym zhrnutím toho, čo to znamená byť Ježišovým nasledovníkom.
- Ako môžu cirkvi preniesť do praxe, do ich každodenného života viery výsledky tohto dialógu na miestnej úrovni – vo farnostiach a cirkevných zboroch? Ako môžeme my na Slovensku aplikovať výsledky tohto dialógu v našom kontexte – zvlášť keďže v našej krajine nemáme mennonitské spoločenstvo (najbližšou denomináciou je najskôr Bratská jednota baptistov)?
Vo svetle posledného bodu tejto otázky možno jednou dôležitou aplikáciou by mohlo byť pritiahnuť pozornosť všetkých pokrstených kresťanov na Slovensku na skutočnosť, že spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista je omnoho širšie, že doňho patrí omnoho viac ľudí ako len tí, ktorých dobre poznáme. Viem si predstaviť, že toto ovocie dialógu, – zvlášť preto, že súčasťou dialógu neboli len evanjelici a katolíci, ale tiež jedna z cirkví, ktoré úprimne zastávajú iné presvedčenie ohľadom krstu nemluvniat – by mohlo poslúžiť kresťanom na Slovensku ako príležitosť pripomenúť si a dokonca ďakovať Bohu, že je viac ľudí, ktorí sú pevne oddaní Ježišovi, ako len evanjelici alebo katolíci alebo veriaci cirkví, ktoré sú prítomné na území vašej krajiny. Členovia každého kresťanského spoločenstva na Slovensku budú súhlasiť, že všetci, ktorí sa modlia k Bohu Otcovi tak, ako sa k nemu v Duchu Svätom modlil jeho Syn Ježiš, sú bratia a sestry v Kristovi. Že to tak je, môže byť, a podľa môjho názoru by to malo byť, pre nás veľkou radosťou a útechou.
Ďalšou dôležitou vecou môže byť uvedomiť si, že aj s tými, čo neuznávajú krst nemluvniat, máme v otázke krstu veľmi veľa spoločného. A tiež, že pre všetkých kresťanov, a zvlášť cirkvi, ktoré krstia malé detičky, je dôležité brať krst vážne a neuspokojiť sa so slávnostným rituálom, ale zaujímať sa o pokrstené Božie deti. A takisto, že všetci vstupujeme do jedného spoločenstva Cirkvi – Kristovho tela nezávisle od toho, kde – v akej konfesii, denominácii – sme boli pokrstení.
V otázke hriechu a krstu si môžeme vziať to, že hoci existujú rozličné rozdiely medzi cirkvami ohľadom niektorých špecifických aspektov chápania hriechu, tento trialóg ukazuje, že medzi kresťanmi je široká zhoda, že hriech zasahuje a postihuje všetky ľudské bytosti, a že jedným z najdôležitejších liekov, ktoré ustanovil Boh pre nápravu tejto situácie, je príprava na a slávnosť krstu.
- Sú výsledky dialógu podnetom k nejakým zmenám pre zapojené strany? Čo pre partnerov znamená táto ukončená fáza dialógov?
Záverečná časť správy z trojstranných rozhovorov obsahuje state, v ktorých predstavitelia každej z cirkví vyslovujú odpoveď na otázku, ktoré z ich presvedčení vzájomné diskusie posilnili a upevnili, čo prijali od svojich partnerov v dialógu ako dar, a čo je pre ich spoločenstvo vo svetle týchto dialógov výzvou v pozitívnom zmysle.
Mennoniti sa upevnili v ich presvedčení, že miestny cirkevný zbor je spoločenstvom, ktoré je vystrojené na to, aby rozlišovalo Božie slovo, Božiu vôľu v aktuálnych situáciách, a že novozmluvný model osobného vyznania viery pri krste je praxou, ktorú dnes možno odôvodnene nasledovať. A tiež, že Reč na vrchu ponúka hlboký návod na to, ako môže byť každý pokrstený človek autentickým učeníkom alebo učeníčkou Ježiša Krista. Hovoria, že od svojich evanjelických a katolíckych partnerov sa naučili, aké dôležité je pre tieto spoločenstvá spájať osobnú vieru a učeníctvo s krstom, a to aj napriek tomu, že priznávajú, že často sa stáva, že tí, ktorí boli pokrstení v ich cirkvách ako nemluvniatka, nanešťastie, keď vyrastú, nemusia praktizovať svoju vieru. Mennoniti však vnímajú pre seba ako výzvu uznať, že pre krst detí je v ich partnerských cirkvách odôvodnenie. Toto sa zakladá na biblických textoch, ktoré dávajú do súvisu krst so spásou a na obraze Cirkvi ako rodiny – ktorá sa, ako každá rodina – delí so svojimi deťmi o svoje cenné náboženské a morálne presvedčenia. Mennonitskí účastníci dialógu žiadajú svoje mennonitské spoločenstvá, aby zvážili prax krstenia konvertitov vstupujúcich do mennonitských cirkevných zborov, ktorí mohli byť pokrstení ako nemluvňatá v inom kresťanskom spoločenstve.
Evanjelici sa nanovo utvrdili v ich presvedčení o vážnosti hriechu a nevyhnutnosti Božieho konania, ktoré pokrstení zdarma prijímajú pre svoje ospravedlnenie. Zmieňujú sa o dvoch daroch, ktoré prijali od svojich partnerov v dialógu: 1) proces uzdravovania spomienok, ktorý vyvrcholil v slávnosti zmierenia s mennonitmi v roku 2010, a 2) vyjadrenie z katolíckej strany nového ocenenia hodnôt, ktoré priniesla Reformácia. Katolíci vyjadrili toto pozitívne ocenenie hodnôt Reformácie pri príležitosti jej 500.výročia v roku 2017. Zároveň evanjelická delegácia prijala dôležitú aktuálnu výzvu. Vyjadrili ju týmito slovami: „Evanjelici sú vyzvaní, aby rozvinuli teológiu dieťaťa, zvlášť, aby sa zaoberali soteriologickým stavom nepokrstených detí a uvažovali nad tým, ako sa postaviť k slovám z IX.článku [Augsburského vyznania] (Latinskej verzie), kde zavrhujú tých, ktorí tvrdia, ‘že deti sú spasené bez krstu’.“
Čo sa týka katolíckej strany – katolíci veria, že pôsobenie Svätého Ducha sa neobmedzuje len na Cirkev alebo na kresťanstvo, a to až do takej miery, že majú nádej na spásu pre tých, ktorí zostali nepokrstení. Toto viedlo ich biskupov na Druhom vatikánskom koncile k vysloveniu týchto slov: „Keďže Kristus zomrel za všetkých a konečné povolanie človeka je v skutočnosti len jedno, a to Božie, máme veriť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby sa – spôsobom známym Bohu – stali účastnými na tomto veľkonočnom tajomstve.“ (Gaudium et spes, 22). Katolíci prijali od mennonitov ich láskavú ochotu vidieť určité zdôvodnenie krstu nemluvniat a od evanjelikov hĺbku ich teologického uvažovania o vážnosti hriechu. Katolíci vnímajú výzvu – spolu s evanjelickými partnermi – zamyslieť sa nad nesúladom medzi ich praxou krstenia nemluvniat z rodín, ktoré neprejavujú žiadne alebo len veľmi málo znakov života kresťanského učeníctva, a ich presvedčením, že krst bez toho, aby sa pokrstený stal Kristovým učeníkom, má sklon naznačovať určitú magickú účinnosť obradu. Spoločenstvo, ktoré pokrstilo nemluvňatá, musí rozmýšľať nad následnou kresťanskou výchovou pokrsteného dieťatka v procese jeho rastu a dozrievania.
- Bude dialóg pokračovať? Aké budú ďalšie kroky?
Je mimo mojich možností predpovedať, kam tieto hodnotné trojstranné rozhovory o krste povedú v budúcnosti. Som presvedčený, že v záverečnej správe možno ľahko rozlíšiť niektoré veľmi dôležité zblíženia a aj úplné zhody. Z môjho pohľadu je mimoriadne dôležité, že mennoniti, evanjelici a katolíci sú schopní prehlásiť veľmi zásadnú zhodu vo vzťahu krstu k trom dôležitým témam: hriechu, členstvu v cirkvi a učeníctvu. Odporúčam pozorne si prečítať záverečné stránky dokumentu. Po ich preštudovaní budú jednotlivé spoločenstvá schopné vstúpiť do ďalšieho dialógu o zostávajúcich otázkach, ktorým čelia v túžbe po úplnejšej jednote v Kristovi.
Záverečnú správu z trojstranných rozhovorov o krste, s názvom Krst a začlenenie do tela Kristovho, Cirkvi, možno nájsť (momentálne v angličtine a nemčine) na webstránkach Svetového luteránskeho zväzu a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov.
-
Profesor William Henn detailnejšie predstavil záverečnú správu a trojstranný dialóg medzi evanjelikmi, katolíkmi a mennonitmi na online ekumenickej konferencii pri príležitosti 20. výročia vzájomného uznávania krstu medzi Katolíckou cirkvou a Evanjelickou cirkvou a.v. na Slovensku, ktorá sa konala 15.júna 2021. Jeho prednášku bude možné násť v najnovšom vydaní Cirkevných listov. Záznam z konferencie je TU.
