Vatikán 13. augusta (RV) Inkulturovať vieru a zároveň evanjelizovať kultúru – k tomu vyzval pápež František vo videu účastníkov kongresu organizovaného Konfederáciou rehoľníkov a rehoľníčok Latinskej Ameriky a Karibiku (CLAR).
Trojdňové virtuálne podujatie sa začalo v piatok 13. augusta na tému: „Smerom k medzirehoľnému, medzikultúrnemu a putovnému zasvätenému životu“. Výzva inkulturácie viery je pre zasvätený život dôležitá, skonštatoval Svätý Otec a dodal:
„Ako nám len môže prospieť zistenie, že jednota nie je uniformitou, ale harmóniou v rozličnosti, a nezabúdajme, že je to práve Duch Svätý, kto vytvára harmóniu. Mnohostranná harmónia s cieľom prijať rozdiely a doceniť osobitosti v duchu zdravej a otvorenej medzikultúrnosti.“
Prítomnosť rehoľníkov „je potrebná na to, aby sa mohla rozvíjať inkulturovaná teológia, ktorá by sa prispôsobila miestnej realite a bola by prostriedkom evanjelizácie“, povedal pápež. Pripomenul tiež, že „viera, ktorá nie je inkulturovaná, nie je autentická“. „Kultúra je totiž dušou národov“, upresnil Svätý Otec a dodal:
„Vstúpte do života veriaceho ľudu, vstúpte tam s úctou voči jeho zvykom, jeho tradíciám, snažiac sa viesť vpred misiu inkulturácie viery a evanjelizácie kultúry. Je to dvojčlen – inkulturovať vieru a evanjelizovať kultúru. Doceňovať to, čo Duch Svätý zasial do národov, čo je zároveň darom i pre nás.
Keď táto inkulturácia nenastáva, kresťanský život, a ešte viac zasvätený život, sa ocitne v tých najscestnejších a najabsurdnejších gnostických pozíciách. Videli sme to napríklad pri nesprávnom prístupe k liturgii, keď to, čo zaváži, je ideológia a nie realita ľudí, a toto nie je evanjelium. Nezabudnite na ten dvojčlen: inkulturovať vieru a evanjelizovať kultúru.“
„Zasvätený život je expertom na jednotu, putuje a podporuje bratstvo“, vyhlásil Svätý Otec. Zároveň upozornil na časté pokušenie zameriavať sa na klesajúci počet rehoľníkov:
„Je to pokušenie prežiť. Je dobré zrieknuť sa kritéria čísel, kritéria efektívnosti, ktoré by z vás mohlo urobiť ustráchaných učeníkov, uzavretých do minulosti a poddávajúcich sa nostalgii. Táto nostalgia je v podstate spevom sirén (zvodných vábničiek) náboženského života.“
Najmúdrejšou stratégiou je preto podľa Petrovho nástupcu „chopiť sa príležitosti kráčať s Pánom po cestách nádeje, uznávajúc, že ovocie je pod výlučným vedením Ducha Svätého“:
„Takže vstúp medzi Boží ľud, evanjelizuj, vydávaj svedectvo a zvyšok nechaj na Ducha Svätého.“
„Radosť je tým najvyšším prejavom života v Kristovi a je tým najlepším svedectvom, ktoré môžeme ponúknuť Božiemu ľudu“, zdôraznil rehoľníkom Svätý Otec a dodal:
„Radosť v rozličných formách. Pokoj, radosť, zmysel pre humor. Prosím vás, proste o túto milosť. Do exhortácie o svätosti som chcel zámerne vložiť kapitolu o zmysle pre humor. Je tak smutné vidieť zasvätených mužov a ženy, ktorí nemajú zmysel pre humor, ktorí všetko berú vážne. Prosím vás. Zotrvávajte pri Ježišovi a buďte radostní, a majte aj schopnosť tohto zmyslu pre humor, ktorý prispieva k svätosti. Čítajte túto kapitolu v mojej exhortácii o svätosti.“
Na záver Svätý Otec zveril rehoľníkov Latinskej Ameriky a Karibiku do ochrany Panny Márie, aby boli podľa jej príkladu mužmi a ženami stretnutia a bratstva. Pápež ani ich nezabudol poprosiť o modlitbu a zdôraznil: „Veľmi ju potrebujem“.
