Vatikán 9. augusta (RV) „Mučeníčka, žena koherentnosti, ktorá hľadá Boha s úprimnosťou a láskou a žena - mučeníčka svojho židovského a kresťanského ľudu.“ Takto pápež František opísal svätú Teréziu Benediktu od Kríža, ktorej spomienku slávi Cirkev v pondelok 9. augusta. Je to osobnosť, ktorá ani dnes neprestáva byť svetlom na ceste, a to predovšetkým pre Európu, ktorej je spolupatrónkou. Talianska filozofka Angela Bellová ju v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas predstavuje ako „odvážnu ženu, ktorá má dnešnému svetu veľa.

Edita Steinová sa narodila sa v nemeckom Sliezsku v roku 1891 do židovskej rodiny. Stala sa filozofkou a neskôr, po tom, ako sa jej hlboko dotkol život svätej Terézie z Avily, sa obrátila na katolicizmus, nikdy však nezapierala svoj židovský pôvod.

Edita neskôr vstúpila do kláštora a stala sa karmelitánskou rehoľníčkou s menom Terézia Benedikta od Kríža. V rokoch nacistického prenasledovania bola preložená do Holandska, do karmelitánskeho kláštora v Echte. Tu vyjadrila túžbu ponúknuť sa „ako zmierna obeť za skutočný mier a porážku kráľovstva antikrista“. Dva roky po nacistickej invázii do Holandska v roku 1940 ju spolu s ďalšími 244 katolíckymi Židmi zatkli a odvliekli do Osvienčimu. Išlo o odvetu holandským biskupom, ktorí sa verejne postavili proti prenasledovaniu. Sestra Terézia Benedikta od Kríža zomrela vo vyhladzovacom tábore spolu so svojou sestrou Rosou, ktorá rovnako konvertovala na katolícku vieru.

Edit Steinovú svätorečil sv. Ján Pavol II. v roku 1998 a nasledujúci rok ju vyhlásil za spolupatrónku Európy, spolu so sv. Katarínou Sienskou a sv. Brigitou Švédskou.

Angela Ales Bellová, emeritná docentka dejín súčasnej filozofie na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme a predsedníčka Talianskeho združenia Edity Steinovej v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas odpovedala aj na nasledujúce otázky:

Čo môže príbeh a myšlienky Edity Steinovej povedať dnes, uprostred pandemickej krízy? Aké je jej posolstvo?

Povedala by som, že posolstvo je rôzneho druhu. V prvom rade ide o to, aby sme konali v dejinách, a teda aby sme sa v rámci nášho okruhu, v rámci vlastnej sféry činnosti, stali skutočnými protagonistami konania zameraného na dobro, samozrejme, nielen na naše vlastné, ale na dobro iných. A tu je mimoriadne dôležitý pojem „spoločenstva“, ktorý predkladá Edita Steinová - spoločenstva, ktoré znamená solidaritu a prevzatie vzájomnej zodpovednosti. Ide teda o posolstvo morálneho charakteru, ktorého základom je náboženský, židovsko-kresťanský rozmer. 

Pápež František vyzdvihol jej odvážne rozhodnutia, a to ako pri jej obrátení ku Kristovi, tak aj v darovaní svojho života proti všetkým formám netolerancie a ideologickej zvrátenosti. Myslíte si, že existujú aspekty tejto postavy, ktoré sú dnes menej známe?

Určite je to ucelená a komplexná postava. Komplexná v zmysle, že je ťažké pochopiť všetky odtiene jej osobnosti. Moje dlhé oboznamovanie sa so spismi Steinovej mi, myslím, umožnilo vstúpiť trochu do súzvuku s osobou, ktorá bola odvážna až do krajnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že v mladosti sa zúčastnila Prvej svetovej vojny ako zdravotná sestra Červeného kríža, aj napriek negatívnej mienke rodiny, pretože táto práca bola prirodzene veľmi riskantná. Ocitla sa v nemocnici, kde boli aj pacienti chorí na týfus, bola to teda veľmi náročná situácia. Nielen tento prvok však ukazuje jej odvahu, ale aj spôsob, akým čelila svojej takzvanej náboženskej konverzii vzhľadom k svojej rodine, ktorá, samozrejme, nemohla prijať tento prechod k vízii odlišnej od židovstva. A opäť v čase prenasledovania je skutočne mimoriadnym príkladom osobnej sústredenosti, vnútorného pokoja prameniaceho z vedomia viery, aby mohla čeliť akejkoľvek negatívnej situácii. Od 5. do 9. augusta bola spolu so svojou sestrou, ktorá ju nasledovala do karmelitánskeho kláštora Echt v Holandsku, prevezená do Osvienčimu. Podľa svedectiev niektorých z tých, čo prežili, sa venovala najmä starostlivosti o deti, ktoré boli často opustené matkami, ktoré sa o ne už nedokázali postarať pre muky a dramatickosť situácie. Je pre nás teda skutočne mimoriadnym príkladom morálnej sily. Vo svojich spisoch hovorí o duchovnej sile, ktorá dokáže čeliť všetkým negatívnym životným situáciám, aj keď zlyháva to, čo nazýva životnou silou. Ježiš nám ukázal morálnu silu počas svojho utrpenia a smrti a takto ho Edit Steinová skutočne nasledovala a ja som presvedčená, že toto bol dôležitý prvok pre určovanie jej svätosti.

„Edit Steinová bola i veľkou mysliteľkou, nesmieme zabúdať na celú jej filozofickú výskumnú činnosť“, uvádza ďalej v rozhovore filozofka Angela Ales Bellová a vysvetľuje:

„Jej diela sú skutočne mimoriadnym znamením jej výnimočnej intelektuálnej činnosti, je jednou z najväčších filozofiek všetkých čias. Steinová bola podľa môjho názoru akýmsi majákom a pridávajú sa k nej aj ďalšie mysliteľky, ktoré dokazujú, že ženy majú mimoriadnu teoretickú kapacitu.“