Vatikán 4. augusta (RV) Svätý Otec v stredu 4. augusta pripomenul smutné prvé výročie ničivej explózie v libanonskom Beirúte. Pri generálnej audiencii vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Libanonu postaviť sa na nohy a opäť vyjadril silnú túžbu navštíviť túto sužovanú krajinu.

Na medzinárodnej konferencii na podporu Libanonu organizovanej Francúzskom a OSN dnes v mene Svätej stolice prostredníctvom videa vystúpil podsekretár pre vzťahy so štátmi Mons. Wachowski. Prinášame i svedectvo pátra Borga o kríze v Zemi

Pápež v závere stredajšej generálnej audiencie na margo Libanonu povedal:

„Rok po strašnom výbuchu v prístave v Bejrúte, hlavnom meste Libanonu, ktorý spôsobil smrť a ničenie, myslím na túto drahú krajinu, najmä na obete, ich rodiny, mnohých zranených a tých, ktorí prišli o svoje domovy a o prácu. Mnohí stratili ilúziu života.

V Deň modlitby a reflexie za Libanon 1. júla sme spolu s kresťanskými náboženskými predstaviteľmi privítali túžby a očakávania unaveného a sklamaného libanonského ľudu a vzývali Boha ako svetlo nádeje na prekonanie ťažkej krízy. Dnes sa obraciam aj na medzinárodné spoločenstvo prosiac, aby pomohlo Libanonu vykonať cestu „vzkriesenia“, a to nielen slovami, ale aj konkrétnymi gestami.

Pevne verím, že v tomto zmysle bude konferencia, ktorá práve prebieha za podpory Francúzska a Organizácie Spojených národov, plodná.

Drahí Libanončania, moja túžba prísť vás navštíviť je veľká a nikdy sa neunavím modliť sa za vás, aby sa Libanon opäť stal posolstvom bratstva, posolstvom pokoja pre celý Blízky východ.“

Podsekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, Mons. Miroslaw Wachowski na spomínanej medzinárodnej konferencii na podporu Libanonu vo svojom príhovore pripomenul úsilie Cirkvi pri rekonštrukcii krajiny, osobitne, škôl, nemocníc a domov. Zdôraznil poslanie Libanonu, ktorý je posolstvom pokoja a to nielen pre Blízky východ, ako to pri viacerých príležitostiach spomenul aj Svätý Otec.

Medzinárodné spoločenstvo vyzval v mene Svätej stolice k pomoci krajine, aby sa jej obyvatelia stali protagonistami lepšej budúcnosti a aby nestrácali nádej.

Svedectvo pátra Borga: Prípady samovrážd sú na dennom poriadku

Svedectvo o dopade hospodárskej i spoločensko-politickej krízy na obyvateľov Libanonu poskytol pre Vatican News jezuitský páter Oliver Borg, ktorý žil v Bejrúte jedenásť rokov a doteraz udržuje s Libanončanmi úzke vzťahy. V Libanone pôsobil ako duchovný asistent v medzidiecéznom seminári, prednášal spirituálnu teológiu na tamojšej Univerzite svätého Jozefa a pracoval i s deťmi žijúcimi na ulici. V Libanone chýba benzín i elektrina, ako aj mnoho základných potravín, konštatuje páter Borg:

„Strávite hodiny v rade na natankovanie benzínu a nie vždy je možné natankovať, pretože benzínu je nedostatok. A keď je, namiesto toho, aby sa predával v Libanone, predáva sa na čiernom trhu v Sýrii, ktorá ho potom predáva ďalej Libanonu za vyššiu cenu. Nafta nie je k dispozícii a je potrebná, pretože elektrina, ktorú poskytuje štát, je od vojny zaručená len na niekoľko hodín. Ľudia naftu potrebujú, spoliehajú sa na generátory. V centre hlavného mesta môže byť elektrina k dispozícii až päť hodín denne, ale v tých najchudobnejších štvrtiach je to len päť minút denne.“

Libanon trpí vysokou nezamestnanosťou, vysťahovalectvom i obrovskou devalváciou miestnej meny, vysvetlil ďalej páter Borg:

„Plat jednoduchého zamestnanca je 50 dolárov mesačne. S takýmto malým množstvom peňazí sa nedá nič robiť. Jedna moja priateľka mi povedala, že 100 000 libanonských lír nestačí na jeden deň. ... Prežiť sa podarí sa len tým, ktorí majú príbuzných v zahraničí a posielajú im finančnú pomoc. Musím povedať, že mnohí majú príbuzných vonku. Ale ako dlho to môže trvať? [...]

Ľudia si už nemôžu kúpiť mäso, ryby ani mlieko. Dokonca aj chudobní, ktorí prežívali vďaka strukovinám, si ich už nemôžu kúpiť, pretože kilogram fazule stojí 20 000 lír. Jeden otec rodiny mi povedal, že ak sa v obchode nachádza mlieko, dajú mu len jedno balenie. Všetko je na prídel.“

V nemocniciach prijímajú len tie najurgentnejšie prípady a v dôsledku nedostatku elektriny v nich dochádza k ťažkostiam so zariadením. Radikálne sa zvýšil aj počet samovrážd, konštatuje páter Borg: „Prípady samovrážd sú na dennom poriadku. Minule istý zúfalý otec rodiny prišiel do nemocnice a pred lekármi sa postrelil do hrude“.