Libanon 3. augusta (TK KBS) Pred rokom, 4. augusta postihla hlavné mesto Libanonu Bejrút hrozivá explózia, ktorá zanechala 207 mŕtvych, 6 500 zranených a 300 tisíc ľuďom zničila domov. Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi vtedy vyhlásila okamžitú zbierku na potravinovú pomoc pre rodiny v núdzi. Slovenskí dobrodinci za dva týždne prispeli sumou 180 tisíc eur a pomohli tak 3600 rodinám prežiť niekoľko katastrofických týždňov. Obyvatelia krajiny aj v dôsledku tejto katastrofy dnes balansujú medzi rebéliou a beznádejou.
Mestské štvrte Gemmayzé, Mar Mikhaël, la Quarantaine, Achrafieh a Bourj Hammoud boli totálne zničené. Deň tragédie bol prednedávnom vyhlásený za deň národného smútku. Na jeho výročie bude deň pracovného pokoja a bude sa konať spomienková udalosť, ktorú bude viesť maronitský patriarcha Béchara Raï. Ľudia sa však v tento deň chystajú do ulíc nie len uctiť si obete, ale aj protestovať proti nečinnosti politických predstaviteľov, ktorí už rok nedokážu zostaviť vládu.
„Po roku sa zdá, že bežní ľudia nevidia žiadne svetlo na konci tunela,“ hovorí riaditeľ ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi na Slovensku Miroslav Dzurech. Krajina sa zmieta v ťažkej ekonomickej kríze od októbra 2019 v dôsledku korupcie, nefunkčnosti verejných služieb, či kolapsu nemocníc, ktoré nedokážu zvládať situáciu ohľadom pandémie.
„Mnohé zdravotné sestry už odišli pracovať do zahraničia a to isté zvažuje veľký počet lekárov,“ vysvetľuje Miroslav Dzurech. Učiteľské platy sa v dôsledku megainflácie stali tak nízkymi, že nestačia ani na základné potraviny. „Do konca minulého roka zahraničné zastupiteľské úrady zaznamenali viac ako 380 tisíc žiadostí o azyl, pričom veľká väčšina z nich pochádza od kresťanov,“ dopĺňa.
Učiteľský plat má dnes hodnotu 160 eur
Viac ako 50 % obyvateľstva žije pod úrovňou chudoby a dnes sa dá už hovoriť aj o vyslovenej biede. Riaditeľka Základnej školy Svätej Rodiny v Jounieh, ktorá sa nachádza asi 20 kilometrov od Bejrútu, sestra Eva Abou Nassar hovorí, že v júni a júli 2021 už stratila 20 učiteľov. „Chcú emigrovať, pretože tu sa už žiť jednoducho nedá. Učiteľ s praxou zarobí u nás 3 tisíc lír, čo sa pred krízou rovnalo asi dvom tisícom dolárov. Dnes však táto suma rovná 160 dolárom a to je veľmi málo…“
Libanonská libra má dnes hodnotu 0.00056 eura, alebo 0.00066 amerického dolára. Keďže Libanon závisí na dovoze produktov a surovín zo zahraničia, platiť sa musí najmä dolárom a to má drvivé dopady.
„Plechovka sušeného mlieka pre bábätko – a potrebujete dve na týždeň – stojí asi 250 tisíc lír [pozn.: 139 eur]. Prenajať si generátor na elektrinu stojí 600 tisíc lír [334 eur] na mesiac. Elektrinu zo siete máme totiž na dve až štyri hodiny denne. A minimálna mzda je tu dnes 675 tisíc lír [375 eur]. Niektoré rodiny tu v Jounieh, v meste, ktoré nie je až tak chudobné, chodia na úsvite hľadať jedlo v kontajneroch,“ opisuje situáciu rehoľná sestra, ktorá vedie školu.
V prístave postavili obrovskú sochu
Na múroch, ktoré lemujú bejrútsky prístav, sú dnes vyryté mená tých, ktorých usmrtil ničivý výbuch zle uskladnených chemikálií. Vedľa nich sú pripevnené fotky detí, ktoré sú už dnes zničené počasím. Pred ruinami sila, ktoré explodovalo kvôli tomu, že chemikálie neboli kontrolované od roku 2014, stojí dnes veľká socha s názvom Gesto. Je dielom umelkyne menom Nadim Karam a je to 25 metrov vysoká postava, ktorá drží v ruke holubicu, z ktorej strieka voda ako z fontány.
„Stojí za tým protestné hnutie s názvom thawra – revolúcia, ktoré kritizuje vládu od októbra 2019. Ľudia už jednoducho nechcú ani počuť o súčasnej vláde. Delia si bohatstvo bez toho, aby čo i len trochu mysleli na ľudí,“ vysvetľuje Wajid Raad, ktorý je právnikom. Jeho brat Samih Raada je kňaz, ktorý spolupracuje s nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Štvrť Gemmayzé je dnes skutočne mŕtva. „Atmosféra je tu úplne pesimistická,“ dopĺňa Wajid Raad. „Ľudia by chceli normálne žiť, ale ako…?“ Napriek tomu sa Wajid snaži ostať aspoň trochu optimistom a to aj napriek najhorším očakávaniam: „Bude to trvať roky, ale nejako to musíme zvládnuť.“
Hneď vedľa, v štvrti Mar Mikhaël, stojí impozantná budova riaditeľstva libanonskej energetickej spoločnosti. Je zruinovaná, okná sú vybité a visia z nej kusy šrotu. Hneď vedľa nej sa nachádza nástenná maľba, ktorá sa už odlupuje. Je na nej nápis: „Čo má pre nás prichystané budúcnosť?“
„Pápež František nám dal nádej, že to zvládneme, keď vyzval celú Cirkev a národy sveta, aby nám pomohli. Pápež neopustí Cirkev v Libanone,“ hovorí kňaz Raymond Abdo z rádu karmelitánov z Bejrútu, ktorí pôsobia na predmestí Bejrútu. „Myslím, že postupne získavame nejakú mieru dôvery. Aj napriek ťažkostiam. Prečo by sme sa mali obávať, keď veríme v Ježiša? Ako sa hovorí, kvas je malý, ale prekvasí celý chlieb.“
„Nadácia ACN odhodlaná pomáhať Libanonu aj naďalej. Nesmieme zabudnúť na núdznych v takej hroznej a bezvýchodiskovej situácii,“ zdôrazňuje riaditeľ ACN Miroslav Dzurech. Celková investícia na pomoc Libanončanom dosiahne v roku 2021 sumu 5 439 000 eur. Prostriedky sú používané na opravu kostolov, nemocníc, škôl, pastoračných a sociálnych centier, ďalej na krízovú okamžitú pomoc, potravinovú pomoc pre domácich, ale aj pre utečencov v táboroch, zdravotnícky materiál, či dopravné prostriedky.
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi je medzinárodná katolícka dobročinná organizácia, ktorá od roku 1947 pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, z rozličných dôvodov trpia, alebo sú v existenčnej núdzi. Okamžitá zbierka pre Libanon v auguste 2020 bola najväčšou zbierkou v štvorročnej histórii slovenskej kancelárie ACN.
TK KBS informoval Miroslav Dzurech
-
Aktualizované
