Vatikán 7. júla (RV) Ako je už zvykom za pontifikátu pápeža Františka, počas júla sa vo Vatikáne nekonajú generálne audiencie, najbližšia bude 4. augusta. V horúcom letnom období, ale aj v chladných a daždivých častiach roka, je zvyčajným dejiskom týchto masových podujatí Aula Pavla VI. Navrhol ju a postavil Pier Luigi Nervi, podľa ktorého sa v Taliansku bežne nazýva aj Aula Nervi.
Vzdušne a odľahčene pôsobiaca hala so sedemtisícovou kapacitou so svojimi typickými umeleckými prvkami predstavuje pre mnohých pútnikov a návštevníkov Vatikánu samozrejmosť. Pozrime sa však na jej históriu v súvislosti s okrúhlym výročím. Bolo to v stredu pred 50 rokmi, 30. júna 1971 pri generálnej audiencii pápeža Pavla VI., keď sa čerstvo dokončená aula otvorila pre návštevníkov vôbec po prvý krát.
Keď takto pri generálnej audiencii pápež slávnostne inauguroval priestory zaplnené veriacimi, skonštatoval, že nové architektonické dielo je „odteraz zahrnuté do poslania rímskeho pontifikátu“ a vyjadruje dôležitosť stredajších stretnutí pápeža s veriacimi z celého sveta.
Za zrealizovaním vízie pápeža Giovanniho Battistu Montiniho sa skrýva Pier Luigi Nervi (1891-1979). Uznávaný taliansky inžinier a architekt pri dokončení vatikánskej auly oslávil svoje 80. narodeniny. Nerviho meno je spojené aj s takými projektami, ako Športový palác v Ríme či mrakodrap v austrálskom Sydney.
Za polstoročie poslúžila Aula Pavla VI. miliónom ľudí z celého sveta, prúdiacim na pravidelné stretnutia spojené s katechézami a apoštolským požehnaním piatich pápežov. Okrem toho sa pod jej strechou uskutočnilo nespočetné množstvo iných podujatí.
Myšlienka novej sály vyšla z praktickej úvahy. Pápež Pavol VI. to vysvetlil týmito slovami: „Treba oslobodiť Baziliku sv. Petra od obvyklej záplavy rôznorodého a dynamického zástupu, ktorý prichádza na naše generálne audiencie, a ponúknuť pre našich návštevníkov aulu vhodnejšiu na ich prijatie“.
Sv. Pavol VI. na objasnenie dodal, že veľká konštrukcia auly tu nie je kvôli „láske k moci alebo okázalosti“, ani nie je výrazom „monumentálnej pýchy či ozdobnej márnivosti“, ale dáva nám uvedomiť si, že hoci sme „malé stvorenia a pokorní kresťania, slúžime nesmiernemu, ba nekonečnému Božiemu plánu, zámeru“. Pápež pri pohľade na hotové dielo skonštatoval, že tvorivosť kresťanského umenia nachádza s entuziazmom „svoje vyjadrenia vo veľkých a majestátnych znameniach“.
Pri prvej generálnej audiencii v novej aule, od ktorej práve ubehlo polstoročie, Pavol VI. vyjadril želanie, aby sa aula stala „symbolom, ktorý by bol pre ľudí duchovou vzpruhou k hlbšiemu spoznávaniu a doceneniu Cirkvi a jej transcendentného tajomstva“.
Ako sa táto túžba dnes už svätorečeného pápeža napĺňa v životoch ľudí, budú môcť azda už zakrátko dosvedčiť aj pútnici zo Slovenska, ktorí sa po dlhom období pandémie pomaly začínajú vracať do Vatikánu. Generálne audiencie Svätého Otca Františka sa obnovili zatiaľ len v skromnejšom rozsahu pod holým nebom na Nádvorí sv. Damaza, no rôzne iné stretnutia s účasťou stoviek až tisícov osôb sa už konali aj v Aule Pavla VI.
