Bratislava/Levoča 3. júla (TK KBS) Pred 26 rokmi zavítal na Mariánsku horu v Levoči svätý Ján Pavol II.

Jozef Tomko pred touto návštevou Jána Pavla II. napísal, že posledná zastávka počas návštevy pápeža na Slovensku sa uskutoční na mieste duchovnej resistencie, predovšetkým zo strany mládeže. O Levoči napísal pre vatikánsky denník L’Osservatore Romano, že je to famózne mesto tiež pre umelecké diela Majstra Pavla z Levoče. Odtiaľ je vidno masívne štíty Tatier, ktoré navštívi Ján Pavol II. popoludní v čase oddychu a meditácie; túžil vidieť končiare Tatier, ktoré mohol vidieť z poľskej strany len zdiaľky: Gerlach, Lomnický štít, Rysy a iné.

Pápež Ján Pavol II. zavítal do Levoče, aby osobne slúžil svätú omšu hlavnej levočskej púte za účasti veľkého počtu pútnikov nielen zo Slovenska. Pápež tak splnil želanie slovenských pútnikov, ktorí prichádzali do Ríma a počas pápežských audiencií často prevolávali: "Svätý Otče, do Levoče!"

Aj k návšteve Levoče pápežom Jánom Pavlom II. kardinál Jozef Tomko pripája niekoľko spomienok: "Svätý Otče, do Levoče! - naši pútnici to na audienciaách opakovane privolávali. Bola to aj jedna z pohnútok, ktorá rozhodla v prospech tejto cesty. V Levoči bolo vidieť, že sa cíti ako doma. Mal tam aj sj svojich Goralov, i keď zo slovenskej strany, pozeral na Tatry v diaľke a všetko mu pripomínalo domov. Vtedy som mu predstavil sestru Bernadetu Pánčiovú, priviedol som ho ku nej a povedal mu o nej i o Rodine Nepoškvrnenej."

Už v časoch totalitného komunistického režimu na Slovensku Ján Pavol II. pri viacerých príležitostich dával najvo, že na levočských pútnikov pamätá. Počas pravidelnej modlitby Anjel Pána v nedeľu 3. júla 1988 pápež povedal: "Dnes nás naša návšteva mariánskych svätýň privádza na Slovensko - v duchovnej jednote s pútnikmi zhromaždenými v Levoči. Prichádzajú tam v prvú nedeľu desaťtisíce pútnikov - veriacich, väčšinou mladých, aby sa zhromaždili na modlitbu v prítomnosti Panny Márie. Drahí levočskí pútnici, v duchu putujem s vami na Levočskú horu, zo srdca vám žehnám: nech vás Božia Matka posilní vo viere, upevní v nádeji a rozohní v láske k Bohu a k blížnym."

Presne o sedem rokov neskôr pápež Ján Pavol II. mohol putovať do Levoče ako pútnik uprostred veriacich nielen v duchu, ale aj osobne. Oltárny komplex bol zhotovený približne uprostred Levočskej hory v štýle tatranskej architektúry zo smrekového dreva. Pódium z oltárom bolo zhotovené tak, že Svätý Otec a koncelebranti mali pred sebou krásnu scenériu Levočskej hory, na vrchole ktorej sa vypínala mariánska bazilika. Oltár bol obklopený asi polmiliónovým davom veriacich nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín, najmä z Poľska, rodného kraja Svätého Otca.

Slávnostná svätá omša zo sviatku Návštevy Panny Márie sa začala o 9:30. So Svätým Otcom koncelebrovali desiatky hierarchov, medzi ktorými boli aj dvaja slovenskí kardináli, Jozef Tomko a Ján Chryzostom Korec, SJ. Vedľa Svätého Otca bol štátny sekretár kardinál Angelo Sodano a spišský diecézny biskup František Tondra. Ten na úvod svätej omše privítal Jána Pavla II. týmito slovami: "Svätý Otče, keď ste boli krakovským arcibiskupom, Spišská diecéza bola vašou susednou diecézou, a keď ste sa stali pápežom, medzi všetkými diecéznami Cirkvi sa aj Spišská diecéza stala vašou diecézou. Vítame vás medzi nami tu na Spiši, v Levoči na Mariánskej hore! Svätý Otče, do Levoče! - tak ste neraz počuli volanie našich pútnikov v aule Pavla VI. A teraz sa to stalo skutočnosťou. Všetci sa tešíme."

Potom priblížil histórium mariánskych pútí na Levočskej hore počnúc polovicou 13. storočia až po súčasnosť. Poukázal na významnú udalosť, keď v roku 1984 on, pápež Ján Pavol II., povýšil chrám na Levočskej hore na baziliku minor. Pripomenul, že za vlády komunistického režimu stále viac narastal počet mladých ľudí, ktorí putovali na toto miesto. V ďalšej časti svojho príhovoru biskup Tondra poukázal na roky prenasledovania veriacich, v ktorých biskup Ján Vojtaššák a mnohí kňazi boli nespravodlivo odsúdení a väznení v komunistických žalároch.

Svätý Otec vo svojej homílii rozvinuj myšlienku z evanjelia o tajomstve návštevy, o ktorom rozjímame aj v druhom desiatku radostného ruženca. A zaspomínal si na to, čo znamenalo toto tajomstvo v živote viery poľských vericich v časoch komunistického útlaku:

"Dobre sa pamätám, čo znamenalo toto evanjelium Návštevy pre moju vlasť v časoch hrdinského odporu proti marxisticko-materialistickému systému. Vtedy na podnet poľského episkopátu, povzbudzovaného kardinálom Wyszynským, odišiel z Jasnej Góry z Čenstochovej veľmi známy a uctievaný obraz svätej Božej Rodičky, aby navštívil všetky poľské farnosti a spoločenstvá veriacich. Toto putovanie Panny Márie trvalo takmer dvadsaťpäť rokov.

Počas putovania boli rozličné pokusy prekaziť túto "návštevu" zhabaním obrazu a jeho zadržaním na Jasnej Góre. A tak potom pri putovaní nosili iba rám bez obrazu. Ale tento prázdny rám bol v istom zmysle ešte výrečnejší, lebo povedal oveľa viac všetkým, ktorí ho videli. Zreteľne hovoril, že chýba náboženská sloboda; tá sloboda, na ktorú mal národ naozaj právo. Tak sa evanjelium Návštevy vpísalo do mojej pamäti i do môjho srdca a dnes som prišiel vydať vám o ňom svedectvo práve tu v Levoči, lebo aj vy máte v pamäti tie časy útlaku. Starší z vás sa zaiste pamätajú na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu biskupa Pavla Gojdiča. Obidvaja boli uväznení v žalári na základe pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe cirkvi na Slovensku."

PLNÉ ZNENIE homílie je TU

Pred záverečným požehnaním sa Svätý Otec ešte raz prihovoril prítomným, aby ich posilnil a upevnil v ich kresťanskej viere. Povedal: "Bratia a sestry, tu ste boli vždy silní, a to je sila Božia, proti ktorej ľudia nič nezmôžu. Vďaka tejto viere, vďaka tomuto presvedčeniu ste tým, čím ste. To je základ vašej identity a vašej vytrvalosti. Spolu s vašimi biskupmi zverujem celé vaše drahé Slovensko Bohu. Vaša minulosť dosvedčuje, že v Bohu bola vždy zakotvená vaša istota. Tu je aj cesta, ktorou máte kráčať v budúcnosti, a to na každom poli svojho života a svojej činnosti. V osobnom úsilí, v rodinách, v menších spoločenstvách, v celom národnom živote, v práci pre hmotné dobro, blahobyt, v hospodárskom, sociálnom i politickom dianí."

Pápež sa potom krátko prihovoril k svojim rodákom v ich rodnej poľštine. Celkom na záver dodal: "Moja púť na Slovensko sa končí, ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim. ďakujem verejným činiteľom na čele s pánom prezidentom a s pánom predsedom vlády. ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o úspech tejto cesty. Pán Boh zaplať."

Po spoločnom obede s kardinálmi, arcibiskupmi a biskupmi, ako aj inými pozvanými hosťami a krátkom odpočinku Svätého Otca previezli do Vysokých Tatier, kde v tichu a kráse našich veľhôr v blízkosti rodného Poľska, na ktoré sa mohol pozrieť z helikoptéry, venoval chvíľku času v tichom rozjímaní.

Jeho pobyt v Tatrách (v Sliezskom dome) bol súkromný a tajný, bez prístupu verejnosti. Osobne sa teda s pápežom mohla stretnúť len hŕstka ľudí. Jedným zo šťastlivcov bol aj Róbert Burger, syn vtedajšieho chatára na Sliezskom dome, ktorý na stretnutie s pápežom spomína dodnes. „S odstupom času prichádzam na to, že najviac ma oslovil a stále oslovuje jeho vnútorný pokoj, ktorý si so sebou priniesol. Napriek pokročilému veku, dlhej a namáhavej ceste plnej programu, nie najlepšiemu zdraviu a nie najlepšiemu počasiu vo Vysokých Tatrách, vyžaroval z tohto svätého človeka vnútorný pokoj.“

Pápež Ján Pavol II. v Sliezskom dome hlavne oddychoval, okrem toho však tiež na požiadanie Horskej služby 3. júla posvätil horolezecké lano a čakan, symboly záchranárskej činnosti, aj drevený kríž, ktorý osadili na jeho počesť. Ten môžete neďaleko Velického plesa vidieť v rovnakej podobe dodnes, "Palác pod Gerlachom" však premenou prešiel.

Po návšteve Tatier v pondelok 3. júla 1995 vo večerných hodinách pápež Ján Pavol II. z letiska v Poprade odletel do Ríma. Pred odletom sa s ním oficiálne rozlúčil prezident SR Michal Kováč. Po jeho príhovore sa ujal slova Svätý Otec a poďakoval sa - v prvom rade Pánu Bohu, ktorý mu doprial podniktnúť túto pastoračnú návštevu. Svoje poďakovanie vyjadril štátnym predstaviteľom: prezidentovi, premiérovi, občianskym predstaviteľom - primátorom miest, a všetkým, ktorí sa podieľali každý svojím spôsobom na realizácii tejto návštevy. Poďakoval sa aj biskupom a kňazom. Potom povedal:

A teraz sa obraciam na celý slovenský národ, ktorý chcem v tejto chvíli lúčenia privinúť k svojmu srdcu jediným veľkým objatím. (...) Odchádzam od vás s pozdravom a žičením pokoja. Je to pozdrav vzkrieseného Pána svojim milovaným učeníkom. Nech vládne pokoj vnútri vašich múrov čiže vo vašich domoch a v občianskych spoločenstvách celého Slovenska. Nech vládne pokoj vo vašich srdciach. Nech pokoj nájde svoj počiatok a svoj základ vo vašom vnútri, vo vašom duchu, rozhodnutom zachovať vernosť Kristovi a jeho učeniu. Touto návštevou som mohol splniť jeden sľub. Pred piatimi rokmi som vám povedal: "Do videnia!" A prišiel som. Teraz znova zverujem svoju nádej a svoju túžbu Božej vôli a plánom jeho prozreteľnosti. Všetkých vás uisťujem, že si zachovám hlbokú a milú spomienku na tieto požehnané dni a zo srdca vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Nech Boh ochraňuje Slovensko a jeho obyvateľov. Do videnia! Pochválený buď Ježiš Kristus."

Zdroje: Archív KBS / Publikácia "Kardinál Jozef Tomko Život v službe evanjelia, Marián Čižmár, 2018"