Poľsko 2. júla (TK KBS) Od 1. do 5. júla 2021 absolvuje rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik pastoračnú návštevu poľského mesta Lublin. Pricestoval na pozvanie lublinského arcibiskupa Mons. Stanisława Budzika, ktorý ho pozval ako hlavného celebranta pozval sláviť svätú omšu 3. júla 2021, v deň výročia zázraku slzenia kópie obrazu Čenstochovskej Panny Márie, ktorý sa nachádza v lublinskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Slávenie sa vzhľadom na situáciu pandémie koronavírusu uskutoční v exteriéri pred katedrálou. Po svätej omši bude ružencová procesia.
Mesto Lublin môže byť hrdý na to, že na tamojšej Katolíckej univerzite svojho času prednášal Karol Wojtyla, dnes už sv. Ján Pavol II. a často navštevoval katedrálu a modlil sa pri zázračnom obraze. Poľsko sa tiež pripravuje a teší na beatifikáciu významnej osobnosti svojich dejín, ale aj dejín Cirkvi v 20. storočí - kardinála Stefana Wyszyńského, ktorý na lublinskej univerzite študoval, v čase 2. svetovej vojny bol v Lubline ako kňaz a v rokoch 1946 -1949 bol diecéznym lublinským biskupom.
Okrem slávnostnej liturgie je v programe návštevy biskupa Stanislava aj stretnutie s arcibiskupom Mons. Stanisławom Budzikom a návšteva Katolíckej univerzity v Lubline.
O zázraku slzenia obrazu (kópie) Čenstochovskej Panny Márie
Tretieho júla 1949 modliaci sa veriaci, zhromaždení v lublinskej katedrále, po skončení svätej omše na počesť Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, boli svedkami zázraku. Na kópii obrazu Panny Márie z Čenstochovej sa objavili slzy. "Jasne som videla, ako tieto slzy tiekli a prenikali do záhybov na Máriinej tvári," hovorí Alicja Karská, vtedy 22 ročná očitá svedkyňa udalosti. Kňaz, ktorého do katedrály privolali, spočiatku spochybnil nadprirodzený zdroj tečúcej tekutiny po tvári Panny Márie, nakoľko sa vtedy obnovoval chrám a mohlo to súvisieť práve s tým. Keď sa však priblížil k obrazu, videl stekajúce slzy z Máriiných očí. Správa o tomto všetkom sa rýchlo šírila po Lubline.
Davy ľudí prichádzali, aby videli tento jav a aby sa pred obrazom modlili. Doba, v ktorej sa to všetko udialo bola veľmi náročná. Bolo krátko po ničivej 2. svetovej vojne a rozmáhal sa komunizmus, náboženský útlak a všetko to, čo so sebou prinášal. Zo strany štátu nasledovali represie, mnoho účastníkov týchto udalostí bolo zatknutých. Zázrak plačúceho obrazu Panny Márie sprevádzali zo strany veriacich činy mimoriadnej zbožnosti. Množstvo ľudí sa spovedalo, dochádzalo k obráteniam, vyproseniu milostí, o čom svedčia votívne tabuľky zavesené pri zázračnom obraze. Kronika, ktorú spravujú kňazi pôsobiaci v katedrále, svedčí o pretrvávajúcich mimoriadnych udalostiach.
Sv. Ján Pavol II. sa počas svojho pobytu v Lubline modlil pred týmto zázračným obrazom a pri návšteve v Syrakúzach v roku 1994, keď hovoril o histórii plačúcich obrazov, zmienil sa i o katedrále v Lubline. V roku 2012 Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí schválila ustanovenie sviatku plačúcej Matky Božej pre arcidiecézu v Lubline na 3. júla. (zdroj: fatym.com)
