Vatikán 26. júna (RV) Byť vždy zameraní „smerom Hore a smerom k druhým“. K tomu povzbudil pápež František členov Talianskej katolíckej charity, ktorí pri príležitosti 50. výročia jej organizovanej činnosti prišli v bohatom počte z celého Talianska na osobitnú audienciu do Vatikánu.
Cesta tých posledných, cesta evanjelia a cesta tvorivosti – to sú tri cesty, ktoré podľa pápeža Františka majú viesť kroky členov Talianskej katolíckej charity. Vyše tisícku zástupcov 218 diecéznych charít a pobočiek Caritas Italiana, ktorí prišli pod vedením svojho predsedu Mons. Carla Redaelliho a predsedu Konferencie biskupov Talianska kardinála Gualtiera Bassettiho, prijal pápež v Aule Pavla VI.
Svätý Otec poďakoval za službu Talianskej katolíckej charity tak vedeniu, ako aj jej samotným pracovníkom, kňazom a dobrovoľníkom. Ocenil skutočnosť, že „v situácii pandémie sieť Charity zintenzívnila svoju prítomnosť a zmiernila osamelosť, utrpenie a potreby mnohých“. Svätý Otec im hovoril o troch cestách, ktorými majú kráčať pri svojich aktivitách:
Cesta posledných
„Prvou je cesta tých posledných. Práve od nich sa vychádza, od najkrehkejších a bezbranných. ... Dobročinnosť je milosrdenstvo, ktoré ide hľadať najslabších, ktoré sa pohýna až k najnáročnejším hraniciam, aby oslobodilo ľudí z otroctiev, ktoré ich utláčajú, a aby ich urobilo protagonistami vlastného života.
Mnohé významné rozhodnutia počas týchto piatich desaťročí pomohli miestnym charitám a cirkvám uskutočňovať toto milosrdenstvo: od výhrady vo svedomí po podporu dobrovoľníctva; od angažovanosti v spolupráci s juhom planéty k zásahom v prípadoch núdze v Taliansku a na celom svete; od globálneho prístupu k zložitému fenoménu migrácie, s inovatívnymi návrhmi, ako sú humanitárne koridory, až po uvedenie do činnosti prostriedkov na priblíženie sa k ľuďom, ako sú centrá načúvania a monitory chudoby a zdrojov.
Je krásne rozširovať chodníky dobročinnej lásky, majúc stále pred očami tých posledných každej doby. ... Práve ich očami je potrebné hľadieť na realitu. ... Na históriu sa nepozerá z pohľadu víťazov, ktorí jej dávajú zdanie krásy a dokonalosti, ale z perspektívy chudobných, pretože to je Ježišov uhol pohľadu. Práve chudobní vkladajú prst do rany našej rozporuplnosti a zdravo znepokojujú naše svedomie, pozývajúc nás k zmene.“
Cesta evanjelia
Druhou pápežom naznačenou cestou, po ktorej majú kráčať pracovníci Charity, je cesta evanjelia. Svätý Otec to vysvetlil:
„Je to štýl pokornej lásky, konkrétnej, ale nie nápadnej, ktorá sa ponúka, ale nevnucuje. Je to štýl bezodplatnej lásky, ktorá nehľadá odmenu. Je to štýl ochoty a služby, napodobňujúci Ježiša, ktorý sa stal našim služobníkom. To je štýl, aký opisuje sv. Pavol, keď hovorí, že láska «všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.» (1 Kor 13,7).
Zachytáva ma to slovo „všetko“. ... Dobročinná láska je inkluzívna, nezaoberá sa iba materiálnym aspektom a ani nie iba duchovným. Ježišova spása objíma celého človeka. Potrebujeme charitu venovanú integrálnemu rozvoju ľudskej osoby: charitu duchovnú, materiálnu a intelektuálnu. Je to ten celostný štýl, ktorý ste zakúsili pri veľkých pohromách, tiež prostredníctvom družobných partnerstiev, krásnej skúsenosti všestranného spojenectva v charite medzi cirkvami v Taliansku, v Európe a vo svete.“
Pápež František pripomenul, že „Boží štýl je blízkosť, súcit a neha“. „Dve evanjeliové mapy“, ktoré nám pomáhajú nestratiť cestu, sú blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu a jeho 25. kapitola o poslednom súde:
„V blahoslavenstvách je stav chudobných nositeľom nádeje a ich útecha sa stáva skutočnosťou, zatiaľ čo slová Posledného súdu, ten protokol, podľa ktorého budeme súdení, nás núti nachádzať Ježiša prítomného v chudobných každej doby. A zo silných vyjadrení Pánovho súdu vyťažíme aj pozvanie k „parézii denuncovania“ (t.j. neohrozenej odvahe verejne ukázať na nezrovnalosti). Toto nikdy nie je polemikou proti niekomu, ale proroctvom pre všetkých: znamená to hlásať ľudskú dôstojnosť, keď sa pošliapava, dať počuť udúšaný krik chudobných, dať hlas tým, ktorí ho nemajú.“
Cesta kreativity
Napokon ako tretiu cestu smerovania v pôsobnosti charity označil Svätý Otec „cestu tvorivosti“, ktorú sv. Ján Pavol II. nazýval „fantáziou lásky“ (porov. Ap. list Novo millennio ineunte, 50). V tejto súvislosti dal pápež František za vzor postoj mladých ľudí, bohato zastúpených medzi dobrovoľníkmi Charity.
„Takýmto spôsobom Charita sama zostane mladá a kreatívna, uchová si jednoduchý a priamy pohľad, ktorý sa obracia bez strachu smerom do Výšky a smerom k druhým (tal. verso l´Alto e verso l´altro). Nezabudnite na ten príklad detí: smerom Hore a smerom k druhým“.
Prítomných členov Talianskej katolíckej charity, ktorí sa bezpochyby uberali týmito cestami aj v čase pandémie, pápež František na záver povzbudil:
„Drahí priatelia, prosím vás, kráčajte po týchto troch cestách s radosťou: vychádzajte od tých posledných, udržujte si štýl evanjelia a rozvíjajte kreativitu. Pozdravujem vás vetou apoštola Pavla, ktorého sviatok budeme o pár dní sláviť: «Lebo nás ženie Kristova láska» (2 Kor 5,14).“
