Vatikán 22. júna (TK KBS) Medzi dekrétmi Kongregácie pre svätorečenie, ktoré schválil na konci minulého týždňa pápež František, sa jeden týkal heroických čností jedného z Otcov novodobej Európy, Roberta Schumana. Veril, že kresťanské korene Európy nie sú múzejným exponátom, ale východiskom pre dnešok, hovorí postulátor jeho beatifikačného procesu, otec Bernard Ardura, ktorý je zároveň aj predsedom Pápežského výboru pre historické vedy.
Robert Schuman bol známy ako aktér európskeho zmierenia, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas ho Ardura približuje tiež ako muža viery, ktorý zo zakorenenosti v Bohu čerpal inšpiráciu pre svoju politickú činnosť. A hovorí o ňom v prítomnom čase, ako by chcel ukázať, že jeho pamiatka je stále živá a pre dnešnú Európu nestratila nič na význame. Hovorí kňaz Ardura:
"Mojou prvou reakciou je samozrejme veľká radosť, je to vyvrcholenie dlhého procesu, ktorý začal v 80. rokoch v métskej diecéze. Schumanove srdce patrilo Métám a tiež zomrel neďaleko odtiaľ, v dedine Scy-Chazelles, kde môžete dodnes navštíviť jeho dom. Schuman bol predovšetkým veľkým služobníkom spoločného dobra, služobníkom spoločnosti, mieru a zmierenia, najmä vo vzťahu k Nemecku po II. svetovej vojne. Domnievam sa, že je vzorom kresťana, ktorý sa angažuje v službe spoločnosti a v politickom živote. V tomto zmysle môžeme povedať, že Robert Schuman je určite príkladom laika, ktorý hlboko žil svoju kresťanskú vieru a celý svoj život venoval službe druhým. Či už na miestnej alebo regionálnej úrovni, v Lotrinsku alebo na národnej úrovni - mnohokrát bol ministrom, predsedom Rady a ministrom zahraničných vecí. Práve on stál za vydaním deklarácie z 9. mája 1950, ktorá sa stala východiskovým bodom pre zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom a akýmsi "rodným listom" toho, čo dnes poznáme ako Európsku úniu."
Ardura dodáva, že dnešná spoločnosť často zabúda na ideály, ktorými sa Schuman nechával viesť vo svojich európskych ašpiráciách. Pri základe jeho politickej činnosti vždy stála služba človeku. Uvedomoval si, že v porovnaní so sovietskym impériom bol Západ eklávou slobodného sveta a v tomto slobodnom svete chcel vytvoriť podmienky, ktoré budú slúžiť ľudskému rozvoju. Preto sa usiloval o zmierenie a úzku spoluprácu medzi národmi, založenej na solidarite.
Podklady pre beatifikáciu Roberta Schumana zároveň potvrdili, že tento francúzsky politik bol tiež mužom veľkej viery, hovorí Ardura:
"Veril v Boha bezvýhradne. Jeho viera bola úplná. Celý jeho život, celá jeho existencia bola vydaná Bohu. Žil v Božom srdci. Práve z tohto vzťahu čerpal dôvody svojej politickej činnosti. Zároveň však prežíval svoju vieru diskrétne, nebol nijako zvlášť expanzívny. Nechodil s "vyvesenou zástavou", ale všetko jeho konanie čerpalo inšpiráciu z viery. Zároveň sa chcel vo svojej viere rozvíjať, chcel prehlbovať jej poznanie. Vieme napríklad, že keď sa počas II. svetovej vojny ukrýval v podzemí a zdržiaval sa u trapistov aj v ďalších kláštoroch, dôkladne sa oboznámil so sv. Tomášom Akvinským, preštudoval jeho Teologickú sumu. Inšpiroval sa tiež spismi sv. Augustína. Bol to človek, ktorého viera túžila po porozumení. Miloval Boha a chcel Ho spoznať. A predsa jeho viera bola pokorná a neokázalá, ale zároveň veľmi hlboká a živá."
