Libanon 21. júna (TK KBS) Na synode zástupcovia maronitov z Libanonu a diaspory diskutovali o aktuálnych otázkach, ktorým čelí maronitská cirkev v krajinách svojej prítomnosti.

Libanonská maronitská cirkev na záver svojej výročnej synody poďakovala pápežovi Františkovi za jeho záujem o krajinu a o zachovanie jej jednoty. Účastníci konferencie ďalej zdôraznili pápežovo prianie, aby Libanon zostal misijnou krajinou a vzorom mierového spolužitia a znovu získal svoj význam. Členovia synody tiež vyjadrili podporu zámeru patriarchu Bechara Raia zachrániť Libanon po neúspechu pri zostavovaní vlády a zachovať jeho neutralitu.

Štát sklamal Libanončanov, cirkev to vníma ako výzvu

Pri začatí konferencie najväčšej libanonskej kresťanskej komunity 9. júna kardinál Rai povedal, že nádej libanonského ľudu spočíva v cirkvi po tom, čo kvôli neúspechom a sklamaniam stratil dôveru v politiku a úrady. Pre cirkev je podľa neho "táto žeravá morálna realita" výzvou, aby prostredníctvom svojich inštitúcií kompenzovala "zlyhanie štátu a tých, ktorí majú moc, voči všetkým občanom".

Rai vytkol politickému vedeniu krajiny, že z Libanončanov urobilo žobrajúci a strádajúci ľud. Cirkev by podľa neho nemala mlčať alebo sa nečinne prizerať, ako sú ľudia "vystavení politickej, sociálnej a existenčnej nespravodlivosti, ktorá ich pripravuje o jedlo a lieky, o najzákladnejšie práva, najmä o možnosť pracovať a dôstojne žiť vo vlasti.

Podľa patriarchátu na synode zástupcovia maronitov z Libanonu a diaspory diskutovali o aktuálnych otázkach, ktorým Maronitská cirkev čelí v krajinách, kde pôsobí.

Maroniti

Maroniti sú najväčšia kresťanská komunita v Libanone. Svoje meno odvodzujú od pustovníka Marona, ktorý žil v blízkosti Apameie v severnej Sýrii a podľa tradície zomrel v roku 410. Medzi maronským kláštorom a byzantskou cisársku cirkvou panovalo v 7. storočí dogmatické napätie. Rozchod s Carihradom nastal v roku 745 v spore o vymenovanie antiochijského patriarchu. V tej dobe si už Maroniti zvolili vlastného patriarchu. Tradícia ho nazýva Ján Maron. U maronitov nikdy nedošlo k odluke od Ríma.

Maroniti majú vlastné liturgiu v starosýrštine. Ich patriarcha je volený biskupmi najmenej dvojtretinovou väčšinou a potvrdený pápežom. Podľa Vatikánu žijú na celom svete asi tri milióny maronitov.

Po dohode pri získaní libanonskej nezávislosti v roku 1943 maroniti vždy majú funkciu prezidenta štátu. Vzhľadom k úzkemu prepojeniu náboženstva a politiky má úrad maronitského patriarchu tiež veľký politický význam.