Vatikán 15. júna (RV) «Chudobných máte vždy medzi sebou» (Mk 14,7). Posolstvo pápeža Františka k 5. svetovému dňu chudobných s týmto názvom predstavili v pondelok 14. júna vo vatikánskom tlačovom stredisku. Tematický deň, ktorý sa v liturgickom kalendári spája s 33. cezročnou nedeľou, pripadne tento rok na 14. novembra.
„Chudoba je dôsledkom egoizmu,“ tvrdí pápež František a vyzýva preto zmeniť mentalitu i štýl života. Takto sa pápež v posolstve obracia na kresťanov i vlády celého sveta. Zároveň vyzýva začínať nové procesy a hľadať nové spôsoby, ako čeliť rapídnemu nárastu počtu chudobných vo svete, pod ktorý sa podpisuje i pandémia. Dôležité je však, aby chudobní boli na týchto procesoch účastní, zdôrazňuje pápež.
Text posolstva k 5. svetovému dňu chudobných dnes predstavil na tlačovej konferencii vysielanej v strímingu predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie Mons. Rino Fisichella. Ako vysvetlil, témou sú Ježišove slová z Markovho evanjelia, vyslovené v Betánii, krátko pred umučením. Bolo to v dome Šimona nazývaného Malomocný, po tom, ako ho istá žena pomazala vzácnym voňavým olejom. Niektorí z prítomných, vrátane Judáša, tento čin ženy kritizovali s vysvetlením, že sa mal drahý olej radšej predať a výťažok darovať chudobným. «Chudobných máte vždy medzi sebou», reagoval na ich kritiku Ježiš.
Ženy vo svete často diskriminované sú v Evanjeliách naopak protagonistkami
Ako sa píše v posolstve, „Ježiš pripomína, že tým prvým chudobným je on sám, on je tým najchudobnejším z chudobných, pretože ich reprezentuje všetkých“. Gesto ženy teda prijíma „aj v mene všetkých chudobných, osamelých, marginalizovaných a diskriminovaných“ ľudí sveta. Svätý Otec poukazuje na vnímavosť a jemnocit tejto anonymnej ženy:
„Ona prostredníctvom svojej ženskej vnímavosti ukazuje, že je jedinou, ktorá chápe, čo Pán prežíva. Táto anonymná žena, možno i z tohto dôvodu mala reprezentovať všetky ženy, ktoré v priebehu stáročí nebudú mať hlas a budú znášať násilie, a inauguruje významnú prítomnosť žien, ktoré majú účasť na vrcholiacom momente Kristovho života: na jeho ukrižovaní, smrti a pochovaní i jeho zjavení sa po zmŕtvychvstaní. Ženy, tak často diskriminované a držané ďaleko od zodpovedných miest, sú na stránkach evanjelií naopak protagonistkami v dejinách Zjavenia.“
Chudobní ako „sviatosť“
Pápežovo posolstvo poukazuje na „neoddeliteľné puto, ktoré existuje medzi Ježišom, chudobnými a hlásaním evanjelia“. „Chudobní ... nás evanjelizujú, pretože nám dovoľujú vždy novým spôsobom znovuobjaviť tie najskutočnejšie črty Otcovej tváre“, píše pápež a dodáva:
„Veriaci, keď chcú vidieť Ježiša osobne a dotknúť sa ho rukou, vedia, na koho sa majú obrátiť: chudobní sú Kristovou sviatosťou, predstavujú jeho osobu a odvolávajú sa na neho.“
Dôležité je venovať chudobným pozornosť a najmä zdieľať s nimi život, upozorňuje pápež a dodáva: „Almužna je príležitostná, no zdieľanie je naopak trvácne.“
Svätý Otec tu pripomína najmä príklad misionárskeho kňaza sv. Damiána de Veustera, apoštola malomocných, ktorý medzi nich, do tzv. „kolónie smrti“ na ostrove Molokai, „priniesol svetlo lásky“. Jeho svedectvo je veľmi aktuálne v našich dňoch poznačených pandémiou koronavírusu, pripomenul pápež.
Treba konverziu, zmenu mentality
Pápež všetkých vyzýva ku konverzii, k zmene spôsobu života, ktorý má svetu ukazovať Božie kráľovstvo. Píše:
„Táto konverzia na prvom mieste spočíva v tom, že si otvoríme srdce a uznáme mnohoraké prejavy chudoby a budeme manifestovať Božie kráľovstvo prostredníctvom spôsobu života, ktorý je v súlade s vierou, ktorú vyznávame. Neraz sa chudobní považujú za separovaných ľudí, za kategóriu, ktorá si vyžaduje osobitnú charitatívnu službu. Nasledovanie Ježiša v tejto súvislosti v sebe zahŕňa zmenu mentality, čiže prijatie výzvy zdieľania a participácie.
Stať sa jeho učeníkmi v sebe obnáša rozhodnutie nezhŕňať si poklady na zemi, ktoré dávajú ilúziu akejsi istoty, ktorá je v skutočnosti krehká a prchavá. Naopak, vyžaduje si to ochotu oslobodiť sa od každého puta, ktoré zabraňuje dosiahnutiu skutočného šťastia a blaženosti, aby sme uznali to, čo je trvácne a čo nemôže byť zničené ničím a nikým.“
„Ak sa nerozhodneme stať sa chudobnými od prchavých bohatstiev, od svetskej moci a márnivosti či namyslenosti, nikdy nebudeme schopní darovať život pre lásku...“, píše pápež a dodáva: „Ide teda o to, aby sme sa rozhodne otvorili Kristovej milosti, ktorá z nás môže urobiť svedkov jeho neobmedzenej činorodej lásky a prinavrátiť dôveryhodnosť našej prítomnosti vo svete.“
Individualistický štýl života sa podieľa na vytváraní chudoby
Svätý Otec sa v posolstve venuje aj novým formám chudoby, ktoré vznikajú kvôli nespravodlivému ekonomickému modelu. Počet chudobných rapídne narastá aj v dôsledku pandémie, s ktorou súvisí i problém vzrastajúcej nezamestnanosti. Pápež zároveň zdôrazňuje:
„Individualistický štýl života sa podieľa na vytváraní chudoby a často pripisuje chudobným všetku zodpovednosť za ich stav. Avšak chudoba nie je ovocím osudu, je dôsledkom egoizmu. Preto je rozhodujúce dať život rozvojovým procesom, v ktorých by sa doceňovali schopnosti všetkých...“
Pápež v Posolstve k Svetovému dňu chudobných cituje slová známeho talianskeho kňaza Prima Mazzolariho (1890-1959): „Chudobných máme objímať, a nie ich počítať“.
