Vatikán 11. júna (RV) Svätý Otec sa vo štvrtok 10. júna stretol s bohoslovcami a vedením kňazského seminára talianskeho regiónu Marky a dal im niekoľko podnetov pre úspešné formovanie sa k zrelosti pre kňazstvo. Upriamil ich na Ježišov ľudský a duchovný rast a na úlohu osobných vzorov, ktoré ho sprevádzali. V Roku sv. Jozefa poukázal na Ježišovho vychovávateľa ako na inšpiratívny vzor pre formátorov.

Pápežský regionálny seminár pomenovaný podľa Pia XI. sídli v Ancone na jadranskom pobreží. Na audienciu u Svätého Otca prišli do Klementínskej sály štyri desiatky seminaristov a členov vedenia.

Svätý Otec pripomenul Ježišov príklad poddajnosti, jeho ochotu nechať sa vychovávať:

„Boží Syn sa nechal milovať a viesť ľudskými rodičmi, Máriou a Jozefom, učiac tak každého z nás, že bez poddajnosti nik nemôže rásť a dozrievať. Toto by som chcel zdôrazniť, pretože sa nehovorí veľa o poddajnosti.“ Ide tu o konštruktívny postoj pre vlastné povolanie i pre vlastnú osobnosť, vysvetlil Svätý Otec.

Pri príležitosti Roku sv. Jozefa sa pápež František obrátil osobitne na formátorov: „Buďte pre vašich bohoslovcov tým, čím bol Jozef pre Ježiša!“ Formátor poskytuje zverencom nielen poznatky, ale hlavne osobný príklad, pripomenul Svätý Otec.

Pápež v príhovore tiež vysvetlil, prečo sv. Jozefa Cirkev oslovuje prívlastkom „prečistý“: „Nejde tu len o záležitosť citov, ale o syntézu postoja, ktorý je vyjadrením opaku túžby vlastniť. Čistota je sloboda od vlastnenia vo všetkých oblastiach života. Jedine ak je láska čistá, je skutočne láskou.“

Svätý Otec venoval talianskym bohoslovcom aj ďalšie podnety:

„Neuspokojte sa s tým, že pre komunikáciu ste schopní používať sociálne a iné médiá. Slová života môžete komunikovať jedine, keď budete premenení Božím slovom.“

„Čerpajte Ježišovu ľudskosť z Evanjelia a zo svätostánku, 

hľadajte ju v životoch svätcov a mnohých hrdinov činorodej lásky, myslite na rýdzi príklad tých, ktorí vám odovzdali vieru, na vašich starých rodičov, na vašich rodičov .“

„Čítajte aj tých autorov, ktorí vedeli hľadieť do vnútra ľudskej duše. Myslím napríklad na Dostojevského, ktorý v biednych okolnostiach pozemskej bolesti vedel odhaliť krásu lásky, ktorá zachraňuje... Čítajte veľkých humanistov.

Kňaz môže byť veľmi disciplinovaný, umŕtvený, môže byť schopný dobre vysvetliť teológiu, aj filozofiu a mnoho iného. Ak však nie je ľudský, nie je to nanič. ... Ak nie je ľudský, nemôže byť kňazom. ... Chýba mu srdce. Buďte expertmi na ľudskosť.“

Svätý Otec sa zvlášť pristavil pri dôležitosti kontaktu bohoslovca s realitou, aby bol blízkym Bohu i bratom a sestrám, mal „srdce rozšírené na celý svet“, s nadšením pre to, čo „zbližuje“, „otvára“, „vytvára stretnutie“. Naopak varoval ich pred „sterilným intimizmom“, „spiritualizmom“, ktorý zdanlivo poskytuje útechu, ale v skutočnosti vedie k uzavretosti a strnulosti, postojom, ktoré sú prejavom klerikalizmu, poznamenal Svätý Otec a upozornil:

„Za každou rigídnosťou je závažný problém, pretože jej chýba ľudskosť.“

Svätý Otec sa potom venoval štyrom aspektom formácie, ktoré nesmú chýbať: ľudskému, duchovnému, intelektuálnemu a pastoračnému aspektu. Budúcim kňazom odporučil vyhľadávať starších kňazov, ktorí majú „múdrosť dobrého vína“ a ktorí učia riešiť pastoračné problémy prostredníctvom svedectva svojho života:

„Tých, čo poznali meno každého zo svojich farníkov, ba aj mená ich psov. ... Hovorte s týmito kňazmi, ktorí sú pokladom Cirkvi. Mnohí z nich sú zabudnutí alebo v domovoch dôchodcov: choďte ich hľadať. Sú pokladom.“