Vatikán 10. júna (RV) V Roku rodiny Amoris laetitia zorganizovalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život v stredu 9. júna internetové fórum s názvom „V akom štádiu sme s Amoris laetitia? Stratégie uplatňovania apoštolskej exhortácie pápeža Františka“. Účastníkom podujatia pri 5. výročí vydania dokumentu, ktorý je ovocím Synody o rodine, sa cez videoposolstvo prihovoril Svätý Otec František.
Delegátom z oddelení pre rodinu vyše 60 biskupských konferencií a 30 medzinárodných hnutí pápež František potvrdil, že toto „fórum predstavuje dôležitý okamih dialógu medzi Svätou stolicou, biskupskými konferenciami, hnutiami a rodinnými združeniami.“ Po poďakovaní organizátorom a účastníkom sa postavil k otázke, obsiahnutej v názve podujatia: „V akom štádiu sme s Amoris laetitia?“
„Otázka, ktorú kladiete – „V akom štádiu sme s aplikovaním Amoris laetitia?“ – chce byť stimulom k urobeniu plodného cirkevného rozlišovania ohľadom štýlu a cieľov rodinnej pastorácie v perspektíve novej evanjelizácie. Exhortácia Amoris laetitia (AL) je ovocím prehĺbenej synodálnej reflexie o manželstve a rodine, a ako taká si vyžaduje trpezlivú prácu na jej uvádzaní do praxe a vyžaduje si misionárske obrátenie. Toto fórum je radí do kontinuity so synodálnou cestou, ktorá sa musí dať konkretizovať v miestnych cirkvách, a ktorá si vyžaduje spoluprácu, zdieľanie zodpovedností, schopnosť rozlišovať a ochotu byť nablízku rodinám.
Uprostred ťažkostí spôsobených pandémiou, ktoré «zraňujú život rodiny a jej intímne spoločenstvo života a lásky» (AL, 19) sa dnes rodina viac ako kedykoľvek predtým ukazuje ako znamenie čias a Cirkev je pozvaná predovšetkým aktívne načúvať rodinám a súčasne ich zapájať ako subjekty pastorácie. Treba dať bokom akékoľvek «teoretické ohlasovanie, oddelené od reálnych problémov ľudí» (AL, 201), ako aj myšlienku, že evanjelizácia je vyhradená pre nejakú pastoračnú elitu. Každý pokrstený je «aktívnym subjektom evanjelizácie» (Evangelii gaudium, 120).“
Potrebujeme pomoc samotných rodín
„Na prinášanie Božej lásky rodinám a mladým ľuďom, ktorí budú utvárať rodiny zajtrajška, potrebujeme pomoc samotných rodín, ich konkrétnu skúsenosť života a spoločenstva. Potrebujeme manželov po boku duchovných pastierov, aby kráčali s inými rodinami, pomáhali slabším, a aby ohlasovali, že aj v ťažkostiach sa Kristus sprítomňuje vo sviatosti manželstva, aby darúval nežnosť, trpezlivosť a nádej všetkým, v každej situácii života.
Ako veľmi je dôležité pre mladých, aby vlastnými očami videli lásku Krista živého a prítomného v láske manželov, ktorí svedčia svojím konkrétnym životom, že láska navždy (na celý život) je možná!
Tak ako boli manželia Akvila a Priscila vzácnymi spolupracovníkmi sv. Pavla v jeho poslaní, tak aj dnes mnoho manželských párov, a dokonca celých rodín s deťmi, môžu sa stať hodnotnými svedkami pre sprevádzanie iných rodín, byť komunitou a rozsievať semiačka spoločenstva medzi národmi, ktoré prijímajú prvotnú evanjelizáciu, a tým prispieť rozhodujúcim spôsobom k ohlasovaniu kerygmy.“
Manželstvo a kňazstvo v komplementarite
„Manželstvo, tak ako kňazstvo «slúžia na budovanie Božieho ľudu» (KKC,1534) a udeľuje manželom osobitné poslanie pri budovaní Cirkvi. Rodina je «domácou cirkvou» (porov. Lumen gentium, 11), miestom, v ktorom pôsobí sviatostná prítomnosť Krista medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. V tomto zmysle, «láska prežívaná v rodinách je neustálou posilou pre život Cirkvi» (AL, 88), neustále obohacovaná životom všetkých domácich cirkví. Preto sa vďaka sviatosti manželstva každá rodina stáva vo všetkých dôsledkoch dobrom pre Cirkev (porov. AL, 87).
Spoluzodpovednosť za misiu preto žiada manželov a vysvätených služobníkov, osobitne biskupov, aby spolupracovali plodným spôsobom na starostlivosti o domáce cirkvi a na ich ochrane. Preto sa my pastieri musíme nechať osvietiť Duchom, aby sa uplatnil v tomto ohlasovaní spásy zo strany manželských párov, ktoré sú často pripravené, ale nie sú povolávané. Ak ich však povoláme, zavoláme ich spolupracovať s nami, ak im dáme priestor, môžu prispieť svojím dielom k vytváraniu cirkevného tkaniva.
Tak ako sa vzájomne pretkávajú mužskosť so ženskosťou a vo svojej komplementárnosti v súbehu vytvárajú gobelín rodiny, analogicky i sviatosti kňazstva a manželstva sú obe nevyhnutné pre stavbu Cirkvi ako „rodiny rodín“. Takto budeme môcť mať takú pastoráciu rodín, v ktorej sa naplno dýcha duch cirkevného spoločenstva. Toto sa totiž «predstavuje ako "organické communio", podobne ako je to so živým telom ..., vyznačuje sa koexistenciou rôznosti a komplementarity povolaní a životných situácií» (porov. Sv. Ján Pavol II., Christifideles laici, 20).“
Formovať laikov k chápaniu ich misie
Po týchto slovách pápež František požiadal účastníkov fóra, aby nanovo vzali do rúk dokument Amoris laetitia, a spomedzi tam naznačených pastoračných priorít si „vyhľadali tie, ktoré viac korešpondujú s konkrétnymi požiadavkami jednotlivej miestnej cirkvi a napĺňali ich s tvorivosťou a misionárskym elánom. V dobe pandémie nám Pán dal príležitosť nanovo si premyslieť nielen potreby a priority, ale aj štýl a spôsob, akým sa projektuje a realizuje naše pastoračné úsilie.“ (...) Za jednu z hlavných oblastí výziev Svätý Otec označil formovanie laikov:
„Osobitné úsilie je potrebné vyvinúť na formáciu laikov, obzvlášť manželských párov a rodín, aby lepšie chápali dôležitosť ich cirkevnej angažovanosti, čiže zmysel misie, ktorá vyplýva z toho, že sú manželmi a rodinou. Mnoho rodín si neuvedomuje, aký veľký dar dostali vo sviatosti, účinnom znaku Kristovej prítomnosti, ktorá sprevádza každú chvíľu ich života. Keď rodina naplno objaví tento dar, cíti túžbu podeliť sa s ním s ostatnými rodinami, pretože radosť zo stretnutia s Pánom má tendenciu šíriť sa a vytvára ďalšie spoločenstvo, je prirodzene misionárska (porov. Evangelii gaudium, 23).“
K výzvam sa treba postaviť
V závere videoposolstva pápež František súhrnne poukázal na celý rad výziev, ktoré sa ukázali v procese synody o rodine, prebiehajúcej vo dvoch zasadaniach v rokoch 2014 a 2015:
„Ideologické tlaky, ktoré sťažujú výchovné procesy, vzťahové problémy, prejavy chudoby materiálnej i duchovnej, a v konečnom dôsledku toľká osamelosť kvôli ťažkosti vnímať Boha vo vlastnom živote. Niektoré z týchto výziev ešte stále čakajú na vysporiadanie sa s nimi a vyžadujú si obnovený pastoračný elán v niektorých osobitných oblastiach: myslím na prípravu na manželstvo, na sprevádzanie mladých manželských párov, na výchovu, na pozornosť voči starým ľuďom, na blízkosť zraneným rodinám, alebo tým, ktoré v novom zväzku túžia žiť naplno kresťanskú skúsenosť.“
Všetkých účastníkov fóra organizovaného Dikastériom pre laikov, rodinu a život, ktoré sa koná v „Roku rodiny Amoris laetitia“ pápež František zveril Panne Márii a sv. Jozefovi:
„Zverujem vás do príhovoru presvätej Márie a svätého Jozefa, aby sa milosťou Boha stala vaša angažovanosť plodnou pre dobro rodín dneška a zajtrajška“.
