Vatikán 31. mája (RV) Svätý Otec prijal v pondelok 31. mája vo Vatikáne ďalšiu skupinu z oblasti športu. Členovia Talianskej basketbalovej federácie prišli na audienciu pri príležitosti 100. výročia svojho vzniku. Pápež pri tejto príležitosti poukázal na dva aspekty športu: tímovú hru a disciplínu. Zdôraznil tiež, že súčasťou športu je aj schopnosť čestne sa vyrovnať s prehrou.

„Pri spomínaní na vašu históriu je tu stále živá pamiatka jedného zápasu, ktorý sa hral v roku 1955 na Námestí sv. Petra, pred pápežom Piom XII.,“ podelil sa na úvod Svätý Otec František. Asi 70 zástupcov Talianskej basketbalovej federácie prítomných v Klementínskej sále ubezpečil o veľmi pozitívnom vnímaní športu zo strany Cirkvi:

„Vzťah medzi Cirkvou a svetom športu sa vždy pestoval vo vedomí, že obe tieto oblasti svojím spôsobom slúžia integrálnemu rastu človeka a môžu ponúknuť cenný príspevok pre spoločnosť.“

Svätý Otec pokračoval zdôraznením dvoch postojov, ktorým učí šport:

„Prvým je tímovosť. Existujú niektoré športy, ktoré sa nazývajú „individuálne“, predsa však šport vždy pomáha vstúpiť ľuďom do kontaktu medzi sebou, pomáha nadviazať vzťahy aj medzi odlišnými ľuďmi, často neznámymi, ktorí sa napriek tomu, že pochádzajú z rôznych kontextov, spájajú a bojujú za spoločný cieľ. Tu sú teda dve dôležité veci: byť jednotní a mať cieľ.

V tomto zmysle je šport liekom na individualizmus v našej spoločnosti, ktorá často vytvára izolované a smutné „ego“, čo nás robí neschopnými „hrať tímovo“ a pestovať v sebe nadšenie pre nejaký dobrý ideál. Takto cez vašu športovú angažovanosť pamätáte na hodnotu bratstva, ktoré je tiež v srdci evanjelia.“

Ako druhý dôležitý postoj pápež František pripomenul disciplínu, ktorá je významným prvkom každej výchovy mládeže:

„Mnoho mladých i dospelých, ktorí sú nadšencami športu a sledujú vás fandením, neraz netuší, koľko práce a koľko trénovania je za jedným zápasom. A toto si vyžaduje veľa disciplíny nie iba fyzickej, ale aj tej vnútornej: fyzické cvičenie, vytrvalosť, dbanie o životosprávu, odpočinok striedaný s tréningovou prácou.

Táto disciplína je školou výchovy a vzdelávania, osobitne pre deti a mladých. Pomáha im pochopiť aké je dôležité – a prepáčte, ak teraz zacitujem sv. Ignáca z Loyoly – naučiť sa „usporiadať svoj život“. Táto disciplína nemá za cieľ byť na seba prísnymi, ale stať sa zodpovednými: za seba samých, za veci, ktoré sú nám zverené, za ostatných, a všeobecne za život.

Pomáha tiež duchovnému životu, ktorý nemožno nechať iba na emócie, ani sa nedá žiť v striedavých fázach, „iba keď mám chuť“. Aj duchovný život potrebuje vnútornú disciplínu vytvorenú z vernosti, pevnosti a každodenného úsilia v modlitbe. Viera bez pevného vnútorného tréningu riskuje, že vyhasne.“

Pápež František dodal aj niečo osobitne pre oblasť basketbalu. Tým, ktorí trénujú deti a mládeže pripomenul symboliku pohľadu smerom nahor:

„Váš šport pozdvihuje k nebu. Pretože, ako povedal známy bývalý hráč, je to šport, ktorý pozerá hore, smerom ku košu, a preto je skutočnou výzvou pre všetkých, ktorí sú navyknutí žiť s pohľadom obráteným stále k zemi.

Chcel by som, aby to bola ušľachtilá úloha aj pre vás: podporovať zdravú hru medzi deťmi a mládežou, pomáhať mladým ľuďom hľadieť hore, nikdy sa nevzdávať, objavovať, že život je cesta zložená z porážok a víťazstiev, ale že dôležité je nestratiť chuť „vložiť sa do hry“.

A pomôžte im pochopiť, že keď si v živote „nedal kôš“, ešte si neprehral úplne. Vždy môžeš znovu vyjsť na ihrisko, stále sa môžeš pripojiť do tímu k ostatnými a môžeš skúsiť ďalší hod.“

Ešte pred udelením požehnania a pozdravení sa s jednotlivcami Svätý Otec pridal aj ďalšiu myšlienku o škole života, ktorou je šport: učí nás vedieť prijať aj prehry:

„Rozprávali mi, ako v týchto dňoch (...) ktosi získal víťazstvo a ten druhý, čo zostal na druhom mieste, pobozkal medailu. Obyčajne keď je niekto druhý, je z toho zronený, smutný. Nehovorím o odhadzovaní medaily, ale máme vôľu tak urobiť. A tento medailu pobozkal.

Toto nás učí, že aj v porážkach sa dá byť víťazom. Prijať porážku so zrelosťou, pretože to ti dáva rast, dá ti to aj pochopiť, že v živote nie je vždy všetko sladké, nie vždy všetko je víťazenie. Niekedy je treba mať skúsenosť porážky. A ak športovec, športovkyňa vie „víťazne zvládnuť porážku“, s dôstojnosťou, ľudskosťou, s veľkým srdcom, toto je skutočným vyznamenaním, skutočným ľudským víťazstvom.“

Pri príležitosti svojej storočnice darovali zástupcovia Talianskej basketbalovej federácie pápežovi Františkovi basketbalovú loptu so svojím logom a nápisom „František 1“.