Bratislava 27. mája (TK KBS) Vo štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého sa v Katolíckej cirkvi slávi sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Tento sviatok sa začal sláviť najprv v Španielsku. Dnes už svätý pápež Pavol VI. ho oficiálne povolil sláviť v španielskych diecézach v roku 1970.

O zavedení tohto sviatku pre celú Cirkev rozhodol pápež Benedikt XVI. v roku 2012 s tým, že ako to jednotlivé biskupskej konferencie požiadajú, môžu – so súhlasom Svätej stolice – zaviesť tento sviatok do svojich partikulárnych liturgických kalendárov. O zavedení sviatku na Slovensku rozhodli otcovia biskupi ešte v tom istom roku.

„Evanjeliové texty zdôrazňujú Ježišov kňazský rozmer predovšetkým v dvoch udalostiach. Pri jeho nanebovstúpení evanjelista Lukáš uvádza, že požehnal svojich učeníkov. Práve žehnanie bolo v židovskom náboženstve úkonom, ktorý bol osobitným spôsobom rozervovaný kňazom.

Druhým zásadným okamihom je Ježišova posledná večera. Počas nej Boží Syn použil slovník, ktorý sprevádzal prinášanie obiet v jeruzalemskom chráme, keď hovorí o svojom tele, ktoré sa vydáva – obetuje a o svojej krvi, ktorá sa vylieva. Už to však nie je obeta zvierat, ale samotný Ježiš Kristus prináša svoj život ako obetu,“ vysvetľuje František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku.

„Zásadným biblickým textom pre porozumenie cirkevnej náuky o Ježišovom večnom kňazstve je novozákonný List Hebrejom.  V porovnaní so židovským kňazským úradom, ktorý bol rezervovaný mužským potomkom z kmeňa Léviho, svätopisec nádherným spôsobom vysvetľuje novosť a výnimočnosť Ježišovho kňazstva. Odporúčam tento novozákonný spis nanovo prečítať a prerozjímať,“  povzbudzuje František Trstenský.