[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 17. 06. 2021   Meniny má Adolf       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Otec Samuel Lauras: Búrka nie je nová, len si ju teraz uvedomujeme
P:3, 21. 05. 2021 10:26, ZAH



Praha 21. mája (TK KBS) Podobne ako apoštoli sme na lodi uprostred búrky. Tým novým, čo prišlo spolu s pandémiou, však nie je búrka, ale to, že si ju uvedomujeme. A z toho sa môže zrodiť modlitba, volanie k Bohu: "Pane, zachráň nás!" Poukazuje na to P. Samuel Lauras, opát trapistov z Nového Dvora v západných Čechách. V týždni pred Turícami pripomína, že Duch Svätý nás môže viesť ku krásnym a nečakaným rozhodnutiam, ale môže nás tiež - pre naše dobro - obnažiť.

Otec Lauras pochádza z veľkej katolíckej rodiny. V dvadsiatich rokoch sa však vzdialil od viery. Nový návrat prežil počas návštevy v trapistickém opátstva v Sept-Fons, kde tiež zostal. Dostal na starosť formáciu mladých Čechov, ktorí do opátstva prichádzali. Neskôr spolu s nimi odišiel založiť nový kláštor.

V rozhovore pre týždenník Famille Chrétienne poukazuje na dva postoje, ktoré sú osobitne prekážkou pre pôsobenie Ducha Svätého v človeku, pýcha a strach. Problém je v tom, že dnes žijeme v kultúre radikálne poznamenanej pýchou. Človek chce utvárať svoj život bez Boha. Pandémia nám ukázala, že by sme mali dobrorečiť Bohu za to, že sami si neporadíme.

Kristus nám dáva znamenia a my ich máme vidieť. A najlepšie ich uvidíme, keď máme problémy, povedal opát Samuel na otázku, ako sa zachovať v súčasnej situácii. "Práve preto vnímam túto dobu s optimizmom. Po celé desaťročia sa rozrastala sebaistota do takých rozmerov, že sme prepadli klamu, že môžeme vládnuť nad všetkým, takisto nad životom a smrťou. Keď sa toľko vecí rúca, získavame jednoducho kontakt so sktuočnosťou. A z toho sa môže zrodiť volanie k Bohu." Opát Samuel podotýka, že strach sám o sebe nie je zlý, nesmie však paralyzovať a zbavovať nádeje. Strach je určitá forma realizmu a ako taký môže byť podnetom k modlitbe, ako u apoštolov na lodi, keď prišla búrka: Pane, zachráň nás!"

Francúzsky trapista ďalej poznamenáva, že skutočnosť pôsobenia Ducha Svätého si uvedomujeme vo chvíli, keď vidíme, že nám dovoľuje robiť veci, ktorých by sme bez Neho neboli schopní. Duch však pôsobí tiež ako oživovatel. Naša ľudská prirodzenosť je preniknutá povolaním k čomusi väčšiemu. "Je to trochu ako s lietadlom zablokovaným počas pandémie na letisku," vysvetľuje opát trapistov z Nového Dvora. “Lietadlo odhalí svoju pravú povahu, až vo vzduchu. Človek sa stáva skutočne človekom, keď rozvíja svoj duchovný rozmer, schopnosť obrátiť sa k Bohu."

Na otázku o súčasných problémoch Cirkvi, ktorá sa niekedy môže javiť ako topiaca, otec Samuel zdôrazňuje, že nemáme právo nariekať nad temnou epochou. Ideme ruka v ruke so svojimi predkami, uisťuje trapista a nabáda k zamysleniu, napríklad nad situáciou prvých kresťanov, keď apoštoli zomreli mučeníckou smrťou a Pán neprichádzal. Vtedy boli ešte len temné doby, vtedy bola potrebná viera, čo hory prenáša, dodáva otec Samuel. Poznamenáva, že k otvorenosti pre duchovný život, život v Duchu Svätom, sa musíme zmieriť s tým, že v našom srdci vždy zostáva trocha prachu. Preto by sme sa nemali pohoršovať nad malosťou kresťanov alebo kléru. Znášanie vlastných slabostí a slabostí iných je jedným z hlavných bojov monastického života, v ktorom sa učíme reagovať správne a zachovať nádej na budúcnosť s Bohom, svoju vlastnú i druhých.

Na otázku o entuziazme, akým Duch Svätý napĺňa, francúzsky trapista podotýka, že skôr ako o entuziazme by radšej hovoril o vytrvalosti. Je to cnosť, ktorá nám dovoľuje vytrvať v rozhodnutiach, o ktorých vieme, že sú dobré, ale zároveň náročné. Také ako napríklad manželská vernosť, venovanie svojho času deťom alebo štúdiu v prípade študenta.

Otec Samuel dodáva, že svedectvom Ducha Svätého je autentická sloboda. Má pôvod v uznaní vlastných zotročení a uzavretostí a v prijatí slobody ako daru. Takáto sloboda je príťažlivá, ľudia túžia práve po takejto slobode.

Francúzsky trapista zároveň zdôrazňuje, že je dôležité, aby v každom kresťanovi bolo niečo z mnícha a konkrétne vedomie, že ak nebudeme nezištne venovať časť svojho času modlitbe, liturgii a čítaniu Svätého Písma, tak sa skrátka udusíme. Všíma si však, že naše zmysly, ktoré nám dovoľujú vnímať svet materiálne, sú dnes často presýtené. Za takýchto podmienok napríklad ucho už nepočuje šepot. Preto tiež je dnes potrebné pevné predsavzatie a usporiadanie svojich vecí, aby sme v sebe pripravili miesto pre Ducha Svätého. Inak v nás nebude môcť pôsobiť, dodáva opát trapistov z Nového Dvora.



( TK KBS, RV cz, rp; pz ) 20210521021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]