Bijacovce 17. mája (TK KBS) V sobotu 15. mája 2021 sa vo farnosti Bijacovce v Spišskej diecéze uskutočnila spomienková slávnosť na ich rodáka, kňaza – kanonika spišskej diecézy Jána Semana. Spomienka sa konala pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktoré bolo už 4. januára 2021, avšak z dôvodu pandemických opatrení musela byť slávnosť preložená.
Slávnostnú svätú omšu celebroval spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš v predvečer liturgickej spomienky na sv. Jána Nepomuckého, ku ktorého cti dal spomínaný kanonik postaviť kaplnku, nachádzajúcu sa pred kostolom a ktorá bola po nedávnej rekonštrukcii na záver slávnosti požehnaná. Po svätej omši bola pri kaplne sv. Jána Nepomuckého odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca Jána Semana.
![Bijacovce, Jan Seman, kanonik](galeria/images/1235725406/1621258490.jpg)
Okrem miestneho farára sa na slávnosti zúčastnili aj kňazi rodáci z farnosti Bijacovce, kanonikovi príbuzní a predstavitelia obce spolu s farníkmi z Bijacoviec a okolia. Podrobnejší životopis tohto významného kanonika a riaditeľa Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule predstavil počas slávnosti kňaz a historik Ľuboslav Hromják, informovalo Spišské biskupstvo.
Životopis kanonika Jána Semana
Ján Seman sa narodil 4. januára 1871 v Bijacovciach (okr. Levoča). Po absolvovaní levočského gymnázia študoval teológiu vo viedenskom Pázmáneu. Za kňaza ho vysvätili 12. júla 1893. Bol kaplánom vo Veličnej, od r. 1894 katechétom v Dolnom Kubíne a od r. 1897 v Spišských Vlachoch. V r. 1899 dosiahol doktorát posvätnej teológie. Vzápätí sa stal profesorom na Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, neskôr, v r. 1904 i jeho riaditeľom. V r. 1906 bol vymenovaný za prísediaceho biskupského konzistória, v r. 1907 za obhajcu zväzku a v r. 1923 sa stal kanonikom sídelnej Spišskej kapituly. V r. 1930 sa stal liptovským archidiakonom, v r. 1940 kanonikom kantorom. V pedagogickej práci sa javil ako silná osobnosť s odbornou fundovanosťou a so širokou európskou rozhľadenosťou. Vo vzťahu k študentom bol náročný, ale tolerantný a taktný. Finančne podporoval ich kultúrne podujatia.
Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule prebudoval na modernú výchovno-vzdelávaciu ustanovizeň internátneho typu. Zaoberal sa aj dejinami. V tomto smere pôsobil aj ako mecén.
Vlastným nákladom vydával diela spišských historikov. Vypracoval dejiny Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule A szepeshelyi római kathotíkus tanítóképző-intézek története (Dejiny spišského rímskokatolíckeho učiteľského ústavu, Budapešť 1912). Dielo vyšlo aj v slovenskej verzii - Dejiny rím. kat. učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule - ako súčasť almanachu Pamätník 110 ročnice učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule (Spišská Kapitula 1931). Pre progresívny obsah sa táto práca stala jedným zo základných diel z dejín pedagogiky na Slovensku do r. 1918. Nastolil požiadavku popularizovať vedu, sprístupniť ju širokým vrstvám a preklenúť tak rozdiel medzi ľudovými školami a vyššími typmi škôl. Posmrtne vyšiel v Prešove súbor jeho apologetických úvah o cirkevných dogmách pod názvom Verím v Boha (Prešov 1948). Bol členom Spolku profesorov Slovákov, ale aj Literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojtecha.
Zomrel dňa 10. apríla 1944 v Spišskej Kapitule, kde je aj pochovaný v krypte Katedrály sv. Martina.
-
Zdroj: Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 1213-1214; V mene Božom. Pamätnica k výročiu kňazského seminára biskupa J. Vojtaššáka. Spišská Kapitula 2000, s. 43.