Vatikán 12. mája (RV) Na štvrtok 13. mája, ktorý je bežne liturgickou spomienkou Panny Márie Fatimskej, no tento rok bude slávnosťou Nanebovstúpenia Pána, pripadá 40. výročie atentátu na sv. Jána Pavla II. „Táto udalosť nám dáva vedomie, že náš život a dejiny sveta sú v Božích rukách,“ povedal v tejto súvislosti pápež František.
Okrúhle výročie udalosti, ktorá otriasla svetom pripomenul pápež František pri stredajšej generálnej audiencii 12. mája týmito slovami:
„Na zajtra pripadá liturgická spomienka Panny Márie Fatimskej a aj 40. výročie atentátu na sv. Jána Pavla II., tu, na námestí. On sám s presvedčením zdôrazňoval, že za svoj život vďačí Fatimskej Panne Márii. Táto udalosť nám dáva vedomie, že náš život a dejiny sveta sú v Božích rukách. Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie zverujeme Cirkev, nás samých i celý svet. V modlitbe prosme o pokoj, o koniec pandémie a o ducha pokánia a nášho obrátenia.“
Fatimská Panna Mária skrížila plány atentátnika
V stredu 13. mája 1981 pri tradičnej generálnej audiencii sa vtedy 61-ročný pápež Ján Pavol II. na otvorenom papamobile pohyboval na Vatikánskom námestí medzi pútnikmi. Krátko po tom, ako o 17.19 vzal do náručia blonďavé dievčatko, aby ho požehnal a vrátil do rúk jej rodičov, zaznel zvuk výstrelov. Pápež zasiahnutý štyrmi z nich, klesá do rúk svojho sekretára. Následne je záchrankou odvezený do rímskej nemocnice Gemelli.
Veriaci na námestí po úvodnom šoku plačú, mnohí kľakajú na kolená a na výzvu prítomných biskupov a kňazov sa zjednocujú v modlitbe za záchranu pápeža. Neskôr sa v modlitbe spája celý svet. Ako si v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spomína zdravotník Leonardo Porzia, ktorý pápežovi asistoval počas prevozu sanitkou do nemocnice, Ján Pavol II. bol pri vedomí, po celý čas nič nehovoril, len sa modlil. Sanitka bola bez eskorty a na pol ceste stratila sirénu. Do nemocnice však dorazila za približne štvrťhodinku. Zdravotník sa zranil ihlou, ktorú mal zaviesť pápežovi do žily, keď pri náhlom manévri šoféra idúceho v protismere sanitka vyskočila na chodník.
Na šokujúce momenty atentátu si spomína aj súčasný pápež František, ktorý bol v tej dobe rektorom kolégia v San Miguel v provincii Buenos Aires. Správou o atentáte, ktorú sa v onen osudný deň 13. mája 1981 dozvedel počas svojej návštevy na Apoštolskej nunciatúre v Argentíne, bol zasiahnutý.
„Modlím sa za brata, ktorý ma zasiahol a ktorému som úprimne odpustil“
Len pár dní po atentáte, 17. mája, pápež Ján Pavol II. s veriacimi pri nedeľnej poludňajšej modlitbe zaznamenanej z nemocničného lôžka povedal:
„Drahí bratia a sestry, viem, že v týchto dňoch a osobitne v tejto hodine Raduj sa, Nebies kráľovná, ste so mnou spojení. Ďakujem vám dojatý vašimi modlitbami a všetkým vám žehnám. Som osobitne nablízku dvom osobám, ktoré boli ranené so mnou. Modlím sa za brata, ktorý ma zasiahol, ktorému som úprimne odpustil. Zjednotený s Kristom, Kňazom a Obeťou, obetujem moje utrpenia za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem: «Totus tuus ego sum».“
Prvé slová takmer smrteľne raneného pápeža boli slovami odpustenia. Toto posolstvo zasiahlo srdcia celého sveta ešte mocnejšie 27. decembra 1983, keď Ján Pavol II. navštívil rímsku väznicu Rebbibia a objal Aliho Agcu, muža, ktorý sa ho pokúsil zavraždiť. Ján Pavol II. stretnutie komentoval nasledovne:
„Dnes som sa mohol stretnúť s osobou, ktorú vy všetci poznáte po mene, s Alim Agcom, ktorý v roku 1981, 13. mája, vykonal atentát na môj život. Avšak Prozreteľnosť viedla veci svojím spôsobom, povedal by som výnimočným, povedal by som, aj úžasným spôsobom. Myslím, že aj dnešné stretnutie v kontexte Roka vykúpenia, je prozreteľné. Nebolo to naplánované, tak to prišlo. A Pán mi dal, tak ako myslím aj jemu, milosť môcť sa stretnúť ako ľudia a ako bratia, pretože všetci sme bratmi a všetky udalosti nášho života musia potvrdzovať to bratstvo, ktoré pochádza zo skutočnosti, že Boh je náš Otec...“
Modlitba pápeža Benedikta XVI. vo Fatime
Benedikt XVI. spomenul atentát na sv. Jána Pavla II. počas návštevy Fatimy 12. mája 2010 v modlitbe pred sochou Panny Márie:
„Najsvätejšia Mária, Matka Božia a naša Matka. Ctihodný pápež Ján Pavol II., ktorý ťa navštívil trikrát tu vo Fatime a ďakoval „neviditeľnej ruke“, ktorá ho zachránila pred smrťou pri atentáte 13. mája na Námestí svätého Petra takmer pred tridsiatimi rokmi, venoval fatimskej svätyni guľku, ktorá ho ťažko zranila a bola vložená do tvojej koruny „Kráľovnej pokoja“. Je hlboko potešujúce vedieť, že si korunovaná nielen striebrom a zlatom našich radostí a nádejí, ale i „guľkou“ našich starostí a utrpení.“
Vôbec prvou publikáciou opisujúcou okolnosti atentátu na sv. Jána Pavla II. bola kniha „Zabijem pastiera“ od slovenského jezuitu Šebastiána Laba. Najprv vyšla v nemeckom origináli v marci roku 1982. Prvé slovenské vydanie, ktoré malo veľký úspech, vyšlo v roku 1987.
