Vatikán 11. mája (RV) Dnes publikovaným Apoštolským listom motu proprio Antiquum ministerium Svätý Otec František zriadil laické ministérium katechétu. Službe, ktorá existuje v Cirkvi v rôznych podobách od prvopočiatkov, sa tým priznáva osobitná dôležitosť v duchu Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý vyzdvihol aktívnu úlohu laikov, mužov i žien. O konkrétne kritériá pre kandidátov na prijatie ministéria katechétu sa postarajú miestne biskupské konferencie, obrad ich ustanovenia vydá Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Apoštolský list motu proprio pápeža Františka Antiquum ministerium, ktorým sa zriaďuje ministérium katechétu, predstavili v utorok 11. mája v strímingovom prenose z Tlačového strediska Svätej stolice predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu Mons. Rino Fisichella a delegát pre katechézu Mons. Franz-Peter Tebartz-van Elst.
 

Obsah listu motu proprio Antiquum ministerium
„Ministérium katechétu je v Cirkvi veľmi starobylé,“ píše Svätý Otec v úvode apoštolského listu s poukázaním na biblické zmienky u sv. Pavla, ktorý vo svojom opise Cirkvi ako Kristovho tela s rozličnými údmi, ktoré sú si navzájom potrebné, spomína na treťom mieste „učiteľov“: «A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov» (1 Kor 12, 28).
„Celé dejiny evanjelizácie týchto dvoch tisícročí ukazujú s veľkou jasnosťou, ako veľmi bolo účinné poslanie katechétov. Biskupi, kňazi a diakoni, spolu s početnými mužmi a ženami v zasvätenom živote, venovali svoj život katechetickému vzdelávaniu, aby viera bola platnou oporou pre osobný život každej ľudskej bytosti. ... Nemožno zabúdať na nespočetné množstvo laikov a laičok, ktorí sa priamo podieľali na šírení evanjelia cez katechetické vyučovanie. ... Počnúc II. vatikánskym koncilom Cirkev vnímala s obnoveným vedomím dôležitosť angažovanosti laikátu v diele evanjelizácie.“ (porov. Antiquum ministerium, č. 3-4).
Posledné desaťročia sme svedkami veľkej obnovy v katechéze, konštatuje pápež František s poukázaním na početné dokumenty ako Katechizmus katolíckej cirkvi, apoštolskú exhortáciu Catechesi tradendae, Všeobecné direktórium pre katechézu a ďalšie podobné dokumenty, vrátane katechizmov, vydávaných na národnej, regionálnej a diecéznej úrovni. Svätý Otec ďalej píše:
„Bez toho, že by sa niečo ubralo z vlastného poslania biskupa ako prvého katechétu vo svojej diecéze spolu s kňazským zborom, ktorý s ním zdieľa tú istú pastoračnú starostlivosť, ani zo špeciálnej zodpovednosti rodičov týkajúcej sa kresťanského formovania ich detí, je nevyhnutné uznať prítomnosť laikov a laičok, ktorí sa v sile svojho krstu cítia byť povolanými spolupracovať na službe katechézy“ (č. 5).
Svätý Otec v motu proprio pripomína špecifickú úlohu laikov, opierajúc sa o koncilovú konštitúciu o Cirkvi Lumen gentium (31 a 33) i ďalšie viaceré cirkevné dokumenty, ktoré hovoria o apoštoláte laikov. Špecifickú úlohu tu majú práve katechéti: „Katechéta je súčasne svedkom viery, učiteľom i mystagógom, sprievodcom i pedagógom, ktorý vyučuje v mene Cirkvi. Je to totožnosť, ktorá sa môže s dôslednosťou a zodpovednosťou rozvíjať len prostredníctvom modlitby, štúdia a priamej účasti na živote spoločenstva“ (Páp. Rada pre novú evanjelizáciu, Direktórium pre katechézu, 113).
Pápež František hovorí aj o prezieravosti sv. Pavla VI., ktorý v roku 1972 vydal apoštolský list Ministeria quaedam „s úmyslom nielen prispôsobiť zmenenej dobe ministérium lektora a akolytu, ale aj povzbudiť biskupské konferencie, aby sa stali podporovateľmi iných ministérií, medzi ktorými je aj katechéta. ... Tohto druhu sú napr. úrady ostiára, exorcistu a katechétu“ (č. 7).
Ako ďalej pokračuje pápež František, ministérium katechétu má veľkú silu v zmysle povolania a vyžaduje si rozlišovanie zo strany biskupa, čo sa stáva zreteľným v obrade ustanovenia do tejto stabilnej služby miestnej cirkvi podľa pastoračných požiadaviek vyšpecifikovaných miestnym ordinárom. O požiadavkách na osobu katechétu v motu proprio čítame:
„Je dobre, aby sa do ustanoveného ministéria katechétu povolávali mužovia a ženy hlbokej viery a ľudskej zrelosti, ktorí majú aktívnu účasť na živote kresťanského spoločenstva, ktorí sú schopní vľúdnosti, veľkodušnosti a života v bratskom spoločenstve, ktorí dostanú potrebnú biblickú, teologickú, pastoračnú a pedagogickú formáciu, aby mohli byť komunikátormi pozornými na pravdy viery, a ktorí už vyzreli v predchádzajúcej skúsenosti katechézy. Žiada sa, aby boli vernými spolupracovníkmi kňazov a diakonov, odhodlaní vykonávať ministérium tam, kde je to potrebné a vedení opravdivým apoštolským nadšením“ (č. 8).
Po tejto vysvetľujúcej časti Svätý Otec v motu proprio s apoštolskou autoritou ustanovuje „laické ministérium katechétu“. Ako ďalej dodáva, „Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí sa v krátkom čase postará o vydanie Rítu ustanovenia do laického ministéria katechétu. Pozývam teda biskupské konferencie, aby uviedli do praxe ministérium katechétu určením potrebnej formačnej cesty a normatívnych kritérií prístupu k nemu“ (č. 8-9). Svätý Otec pamätá aj na východné cirkvi sui iuris, ktoré môžu toto rozhodnutie uplatniť na základe ich vlastného práva.
Motu proprio nesie dátum 10. mája, v deň liturgickej spomienky sv. Jána z Ávily, kňaza a učiteľa Cirkvi.

Prezentácia nového dokumentu vo vatikánskom Tlačovom stredisku
Pri dnešnej tlačovej konferencii Mons. Rino Fisichella pripomenul nadväznosť zriadenia laického ministéria katechétu na nedávno ustanovené laické ministériá akolytátu a lektorátu. Objasnil aj otázku, koho sa ministérium katechétu bude prednostne týkať, keď uviedol:
„Je zrejmé, že nie všetci, ktorí dnes sú katechétmi a katechétkami, budú môcť  pristúpiť k ministériu katechétu. Toto ministérium je vyhradené tým, ktorí budú zodpovedať niekoľkým požiadavkám, ktoré vymenúva Motu proprio. Prvým zo všetkých je dimenzia povolania slúžiť Cirkvi tam, kde to biskup považuje za najkvalifikujúcejšie. Ministérium sa neudeľuje ako osobná odmena, ale ako služba miestnej Cirkvi a tam, kde biskup považuje prítomnosť katechétu za nevyhnutnú. Netreba zabudnúť na to, že v rozličných regiónoch, kde prítomnosť kňazov chýba alebo je zriedkavá, je katechéta tým, kto predsedá komunite a udržiava ju zakorenenú vo viere.“
Delegát pre katechézu v rámci Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu Mons. Franz-Peter Tebartz-van Elst pri tlačovej konferencii pripomenul, že „pápež František sa týmto Motu proprio podujal posilniť profil katechétu v Cirkvi neodkláňajúc ho od ministéria hierarchie, ale orientujúc ho smerom k hierarchii“. Ako uviedol, „ministérium katechétu je v protiklade ku klerikalizácii laikov i k akejsi laicizácii kléru“.  Ministérium katechétu sa opiera o duchovný život s rozmerom komunity a modlitby a je to služba, ku ktorej sa dospieva príslušnou solídnou formáciou, zdôraznil Mons. Tebartz-van Elst.

Kontext v komentári od Andreu Tornielliho
Na historické pozadie ustanovenia laického ministéria katechétu sa vo svojom komentári pozrel edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli. Ako píše, je ovocím dlhej cesty začatej už pápežom Piom XII., potvrdenej Druhým vatikánskym koncilom a synodami biskupov, osobitne Synodou o Amazónii. Ide o službu, ktorá je čoraz viac potrebná pre evanjelizáciu.
Dôležitú úlohu laikov v Cirkvi, i tých, ktorí sú v manželskom stave a spolupracujú s cirkevnou hierarchiou na šírení Božieho kráľovstva, spomína už Pius XII. v encyklike Tajomné telo Mystici corporis vydanú v priebehu Druhej svetovej vojny, v roku 1944.
Do tejto intuície Pia XII. zapadá rozhodnutie pápeža Františka ustanoviť laické ministérium katechétu. Predchádzalo mu otvorenie možnosti ministéria akolytátu a lektorátu pre ženy, a to listom Motu proprio z januára tohto roku. Ako píše Andrea Tornielli, „osobitne v našich časoch úloha dosvedčovať a odovzdávať vieru novým generáciám prislúcha otcom a matkám rodín. Už počas stáročí a ešte aj dnes v rozličných krajinách, sa počas nedostatku kňazov viera udržiavala živou vďaka otcom a matkám, katechétom, ktorí strávili a častokrát pre to obetovali svoj život. Dnes je zapojenie, uznanie a plné docenenie laikov urgentnosťou a často nevyhnutnosťou v sekularizovaných spoločnostiach.“
List o ustanovení laického ministéria katechétu Antiquum ministerium vychádza z koncilového dekrétu Ad gentes, v ktorom otcovia Druhého vatikánskeho koncilu potvrdzujú: «Chvályhodný je aj zástup tých, ktorí sa tak veľmi zaslúžili o misijné dielo medzi národmi, to jest katechéti, muži a ženy, ktorí preniknutí apoštolským duchom, za cenu veľkých námah poskytujú jedinečnú a nevyhnutnú pomoc pri šírení viery a Cirkvi. V našich časoch, keď nie je dosť duchovných, ktorí by hlásali evanjelium toľkým zástupom a vyvíjali pastoračnú činnosť, služba katechétov je zvrchovane dôležitá.» Toto vedomie v priebehu nasledujúcich rokov vzrastalo a vyvrcholilo apoštolským listom sv. Pavla VI. Evangelii nuntiandi.
O otázke ustanovenia nových laických ministérií, ako odpovede na nové požiadavky doby, sa hovorilo aj na nedávnej Synode biskupov o Amazónii, odvolávajúc sa osobitne na Motu proprio Ministeria quaedam. Ide o dokument, ktorým sv. Pavol VI. v roku 1972 reformoval ministériá v Cirkvi. „V perspektíve, ktorá vzišla z koncilu, synod a magistéria Petrových nástupcov a osobitne toho súčasného, laici nie sú povolaní len vykonávať akési suplovanie pre nedostatok povolaní do kňazstva. Nejde o suplovanie, ale o plne uznanú činnosť, zapojenie a spoluzodpovednosť: ich prítomnosť je skutočne nevyhnutná, aby Cirkev bola spoločenstvom a aby bola misionárskou“, píše edičný riaditeľ vatikánskych médií a dodáva:
„Ustanovením ministéria zo strany Cirkvi je zrejmé, že osoba s touto charizmou uskutočňuje autentickú cirkevnú službu kresťanskému spoločenstvu pre rast jeho života a pre dosvedčovanie viery. Ustanovenie laického ministéria teda nie je na to, aby „klerikalizovala“ laikov. Treba dúfať, že tento ďalší krok pomôže v boji proti tomu návratu klerikalizmu, ktorý viackrát verejne odsúdil pápež František. Ten pripomínajúc nám častokrát úlohu svätého Božieho ľudu, rolu starých mám a matiek pri odovzdávaní viery, robí aktuálnymi slová Pia XII. o „otcoch a matkách rodín i krstných rodičoch“ povolaných šíriť Božie kráľovstvo.“