Prešov 7. mája (TK KBS) Modlitba posvätného ruženca je pre prešovského arcibiskupa metropolitu Mons. Jána Babjaka SJ istota, že kráča správnym smerom. Ako povedal v rozhovore pre TK KBS, ten, kto sa modlí posvätný ruženec, je pod vedením a ochranou Presvätej Bohorodičky, našej Nebeskej Matky. „A pri matke sa každé dieťa dobre cíti,“ zdôraznil. Modlitba posvätného ruženca je pre vladyku Jána modlitbou, s ktorou po rannej modlitbe rozbieha deň plný povinností, stretnutí, riešení a príprav. ‚Obyčajne sa ju modlievam prechádzkou po byte. Po prvom posvätnom ruženci ráno nadobúdam sviežosť ducha, hoc som často unavený z krátkeho spánku,“ prezradil s tým, že už sa snaží, aby svoj spánok predĺžil, lebo je nutný na to, aby mohol cez deň naplno fungovať.
Modlitbu posvätného ruženca si prešovský arcibiskup metropolita zamiloval ešte ako dieťa. „V mojej rodnej obci Hažín nad Cirochou boli mesiace máj a október vyhradené tejto modlitbe a posvätný ruženec som sa chodil do chrámu modliť každý večer. Ale aj v iné mesiace, najmä v nedele a sviatky sa praktizovala modlitba posvätného ruženca. V tom čase, pred päťdesiatimi – šesťdesiatimi rokmi, malo pomerne veľa ľudí o modlitbu posvätného ruženca záujem. Do chrámu sa chodili modliť prevažne staršie ženy, ale aj v ženy v strednom veku, sem-tam nejaký muž a deti, chlapci a dievčatá,“ zaspomínal vladyka Ján s tým, že modlitbu posvätného ruženca si obľúbil dávno pred kňazstvom.
Dnes sa Ján Babjak SJ usiluje, podľa vzoru jeho svätiteľa svätého Jána Pavla II., pomodliť denne všetky štyri ružence. „Niekedy sa mi to však nepodarí,“ priznáva. Druhý ruženec sa pomodlím obyčajne po svätej liturgii, tretí po večeri a posledný neskoro večer pred spánkom, najmä prechádzkou po dvore. „Najviac obľubujem túto modlitbu, keď som na prechádzke v lese − tam sa pomodlím aj všetky štyri ružence naraz. Teraz v máji, keď je les už zelený a z každej strany počuť spev vtákov, je to najlepší balzam na dušu. ,“ povedal prešovský arcibiskup metropolita.
Na otázku, či má nejaký príbeh zo života spätý s modlitbou ruženca, kedy Matka Božia reagovala na jeho modlitby, povedal: „Každý by chcel počúvať niečo zvláštne. Lenže každá modlitba je zvláštna, keď si uvedomíme, s kým sa pri modlitbe kontaktujeme. Musí byť pre nás zvláštne, že môžeme vstupovať do kontaktu s Pánom Ježišom a Presvätou Bohorodičkou. Ale je to aj radostné a prináša to pokoj do duše. Mnoho ľudí sa na mňa obracia so žiadosťou o modlitbu, mám veľa priateľov a známych a snažím sa byť vnímavý na ich potreby. Obetujem za nich modlitbu posvätného ruženca, ale aj iné kňazské modlitby z časoslova či modlitbu korunky Božieho milosrdenstva. V tomto čase pandémie, keď som počul, že niekto ochorel alebo zomrel, hneď bola naporúdzi modlitba ruženca a často aj svätá liturgia. Inokedy mám úmysly za kňazov, za obrátenie hriešnikov a za duše v očistci, a, samozrejme, za dobrodincov a za tých, ktorí sú mi blízki. Zázraky pri modlitbe nečakám, lebo viem, že Božia Matka či jej Syn Ježiš vždy pomôžu, ale nemusí to byť vypočutie práve v tom smere, ako by som si to ja predstavoval. V modlitbe mám istotu, že to, o čo prosím, nie je zabudnuté, ale je vypočuté v tom najlepšom smere.“
Podľa vladyku Jána niektorá modlitba je intenzívnejšie prežívaná, ale nemyslím si, že tá musí byť najlepšia. „To záleží od aktuálnej situácie, od udalosti, ktorú možno citlivejšie prežívam, a potom, keď sa modlím za jej vyriešenie, modlitba je intenzívnejšia. Intenzívne prežívam aj modlitby vďaky za Božie milosti a dary. Pánu Bohu a Presvätej Bohorodičke som vďačný za všetko, za celý svoj život a za ľudí, s ktorými som sa stretol. Ale sú aj modlitby, pri ktorých ma slabosť a únava tela premáhajú, vtedy mi trvá dlhšie, kým sa domodlím. Ale myslím, že to nie je nič výnimočné a iste to poznajú aj iní ľudia,“ dodal.
