Vatikán 2. mája (RV) V pistok 30. apríla prijal Svätý Otec na osobitnej audiencii zástupcov talianskeho združenia „Katolíckej akcie“ - Azione Cattolica Italiana. Pri príležitosti ich 17. národného zhromaždenia ich povzbudil, aby ako laici zohrávali aktívnu úlohu evanjeliového kvasu a boli protiliekom na zahľadenosť Cirkvi samej do seba.
Členov Národnej rady Katolíckej akcie Talianska sprevádzaných niekoľkými kardinálmi a biskupmi prijal pápež František v Klementínskej sále. V príhovore zameral na ich identitu, keď rozobral jednotlivé slová tvoriace názov tohto laického hnutia. Ako vysvetlil, katolícky charakter ich hnutia znamená, že sú povolaní prejavovať blízkosť každému človeku bez rozdielu, byť pozornými na jeho potreby a odpovedať na ne pod vedením Ducha Svätého.
K slovu „akcia“, čiže činnosť, pripomenul Svätý Otec vetu z Markovho evanjelia:
„«Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali» (Mk 16,20). Koho je teda táto činnosť? Evanjelium nás uisťuje, že konanie patrí Pánovi: je to výlučne on, ktorý kráča ´inkognito´ v dejinách, ktoré žijeme.“
„Pamätať na to, že akcia patrí Pánovi, nám umožní, aby sme nikdy nestratili z dohľadu to, že zdrojom misie je Duch Svätý: jeho prítomnosť je príčinou – a nie výsledkom – misie. Umožňuje nám to i mať vždy na pamäti, že «naša schopnosť je z Boha» (2 Kor 3,5); že dejiny sú vedené láskou Pána a my sme jeho spoluaktérmi.“
„Pandémia rozhádzala mnohé plány, všetkých vystavila požiadavke, aby sa konfrontovali s neočakávaným. Prijatie neočakávaného, namiesto jeho ignorovania či odmietnutia, znamená zostať poslušnými Duchu a predovšetkým vernými životu mužov a žien našej doby.“
Pápež František napokon upozornil, aby „akcia“, čiže činnosť a dielo tohto laického združenia bola vždy nezištná a pokorná. Ďalej prešiel k charakteristike ďalšieho slova názvu hnutia Azione Cattolica Italiana:
„Slovo ´katolícka´, ktorá kvalifikuje vašu identitu, hovorí, že povolanie Cirkvi nemá hranice. Ježiš povolal učeníkov k prežívaniu intenzívneho zdieľania života s ním, ale prišiel za nimi tam, kde oni žili a pracovali. A povolal ich takých, akí boli.“
„Slovo ´katolícka´ sa môže pretlmočiť aj výrazom ´staň sa blížnym´, pretože tu ide o univerzálne ´stávanie sa blížnym´ pre všetkých. Čas pandémie, ktorý si vyžadoval, a doteraz si žiada prijať formy odstupu, ešte viac zvýraznila hodnotu bratskej blízkosti: medzi ľuďmi, medzi generáciami, medzi územiami.“
Ako laické združenie môžu členovia Katolíckej akcie urobiť veľa v tejto oblasti, ubezpečil svojich hostí Svätý Otec. Dodal, že ich „laickosť je bohatstvom pre katolíckosť Cirkvi“, ktorá chce byť kvasom a soľou zeme a svetlom sveta. Ďalej pokračoval o dôsledkoch pandémie slovami:
„Veľké ľudské a sociálne utrpenie spôsobené pandémiou predstavuje riziko, že sa stane vzdelávacou katastrofou a ekonomickou krízou.“
„Musíme sa pýtať aj seba: čo sa môžeme naučiť z tohto obdobia a z tohto utrpenia? «Naučil sa poslušnosti», hovorí List Hebrejom, čiže naučil sa vysokej a náročnej forme počúvania, schopnej preniknúť do činnosti. Načúvať tomuto obdobiu je cvičením vernosti, ktorej sa nemôžeme vyhnúť.
Zverujem vám predovšetkým tých, ktorých pandémia postihla najviac a tých, ktorí riskujú, že zaplatia najvyššiu cenu: maličkých, mladých, starších ľudí, tých, ktorí zakúsili krehkosť alebo osamelosť.“
Napokon pápež František hovoril o talianskej identite laického hnutia, ktoré si pre svoje 17. národné zhromaždenie zvolilo podnety z celotalianskeho cirkevného kongresu vo Florencii v roku 2015. Zdôraznil význam správneho chápania synodálnosti Cirkvi. „Synodálna cesta“ sa má vyznačovať štýlom načúvania a dialógu, ktorého zdrojom je Duch Svätý:
„Cirkev dialógu je Cirkvou synodálnou, ktorá sa spoločne vkladá do načúvania Duchu a tomu Božiemu hlasu, ktorý sa k nám dostáva prostredníctvom hladu chudobných a zeme. V skutočnosti to synodálne nie je len nejaký plán, ktorý treba programovať a realizovať, ale je predovšetkým štýlom, ktorý treba stelesňovať.“
Napokon Svätý Otec označil za hlavný potenciál Katolíckej akcie jej napĺňanie cirkevného poslania vlastného laikom:
„Váš najvzácnejší príspevok môže prísť opäť z vašej laickosti, ktorá je protiliekom na sebastrednosť (autoreferencialitu). Je to zaujímavé: keď sa v Cirkvi nežije opravdivá laickosť, upadá sa do sebastrednosti.
Konať synodu nie je obzerať sa v zrkadle, ani obzerať si diecézu alebo biskupskú konferenciu. Je to kráčať spoločne nasledujúc Pána a smerujúc k ľuďom, pod vedením Ducha Svätého.
Laickosť je tiež protiliek na abstraktnosť: synodálny proces musí viesť k rozhodnutiam. A aby boli tieto zvolené rozhodnutia uskutočniteľné, musia vychádzať z reality, nie z dvoch-troch ideí, ktoré sú v móde alebo sa ukázali z diskusie.“
