Vatikán 16. apríla (RV) Pred sto rokmi, 16. apríla 1921, sa narodil vo Veľkom Ruskove (dnešný Nový Ruskov) pri Trebišove Štefan Boleslav Roman, kanadský Slovák a jeden z hlavných podporovateľov slovenského života v zahraničí v dobe železnej opony. Ako horlivý laik Gréckokatolíckej cirkvi sa zúčastnil na II. vatikánskom koncile.
Štefan Roman v roku 1937 ako 16-ročný emigroval do Kanady, kde po absolvovaní vojenskej služby začal podnikať v banskom sektore a postupne sa stal jedným z najbohatších priemyselníkov najmä vďaka ťažbe uránu. Angažoval sa na poli dobročinnosti a v podporovaní duchovného, kultúrneho a politického života Slovákov v slobodnom svete. V roku 1970 sa zaslúžil o založenie Svetového kongresu Slovákov a bol jeho predsedom až do svojej smrti.
Pápež sv. Ján XXIII. udelil Štefanovi Romanovi v roku 1963 Rytiersky rad sv. Gregora Veľkého. V rokoch 1964-65 sa zúčastnil ako laický audítor na zasadaniach II. vatikánskeho koncilu. Pomáhal pri zakladaní Slovenskej gréckokatolíckej eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte, kde vybudoval Katedrálu Premenenia Pána v Markhame podľa architektonickej predlohy chrámu z jeho rodnej obce. Chrám ešte pred jeho dokončením osobne posvätil pápež sv. Ján Pavol II. v roku 1984 pri svojej návšteve Kanady.
Štefan B. Roman zomrel vo veku 66 rokov 23. marca 1988 v Markhame v Ontariu. Hoci navštívil Slovensko trikrát, v rokoch 1954, 1966 a 1968, uznania v rodnej vlasti sa mu dostalo až posmrtne. V roku 1990 v podobe Národnej ceny udelenej predsedníctvom Slovenskej národnej rady a v roku 1995 najvyšším štátnym vyznamenaním Radu Bieleho dvojkríža I. triedy udeleným in memoriam prezidentom Michalom Kováčom. Po Štefanovi Romanovi je pomenovaná ulica v Bratislave-Petržalke a námestie v Trebišove.
V knihe „Zodpovedná spoločnosť“ (The Responsible Society), ktorú Štefan Roman napísal v roku 1977 spolu s Eugenom Löblom, sa zamýšľa nad nedostatočnosťou oboch vtedajších vládnucich hospodárskych systémov rozdeľujúcich svet. V úvode knihy píše:
„Dúfajme, že raz nájdeme cestu k ekonómii, v ktorej bude človek centrom všetkých úvah, že vytvoríme sociálno-ekonomický systém v každom ohľade pre človeka a nie proti nemu! (...) Za zodpovednú spoločnosť považujeme spoločenstvo ľudí zodpovedných pred Bohom a Božími prikázaniami, človeka pred človekom a celou spoločnosťou. Ale tiež zodpovednosť spoločnosti a vlády pred národom.“ (Štefan B. Roman – Eugen Löbl: Zodpovedná spoločnosť, Americká základina Svetového kongresu Slovákov, 1983, s. 13-14.)
