Vatikán 15. apríla (RV) O dôležitosti zakorenenia politiky v kontakte s ľudom, v záujme o chudobných a o spoločné dobro všetkých, ako aj v docenení ľudovej kultúry, hovoril pápež František účastníkom medzinárodnej videokonferencie zorganizovanej vo štvrtok 15. apríla v Londýne v internetovom spojení s ďalšími miestami Veľkej Británie, Nemecka a USA.
Podujatie s názvom „Politika zakorenená v ľude“ vychádzalo z myšlienok pápeža sformulovaných v knihe „Snívajme: Cesta k lepšej budúcnosti“ z minulého roka, ktorá je výsledkom jeho rozhovorov s britským žurnalistom Austenom Ivereighom. Svätý Otec vo svojom videopríspevku hovoril o svojej vízii „politiky s veľkým P“. V úvode poukázal na užitočnosť tejto reflexie:
„Jedným z cieľov vášho stretnutia je ukázať, že skutočná odpoveď na nárast populizmu vonkoncom nie je zvyšovanie individualizmu, ale práve opak: politika bratstva zakorenená v živote ľudu.
V nedávno vydanej knihe reverend Angus Ritchie opisuje túto politiku, ktorú robíte vy, ako „inkluzívny populizmus“ (Inclusive Populism: Creating Citizens in the Global Age, 2019). Ja rád používam na vyjadrenie rovnakej myšlienky výraz „popularizmus“. Nezáleží však na názve, ale na vízii, ktorá je rovnaká: ide o nájdenie mechanizmov, ktoré všetkým ľuďom zabezpečia život hodný nazývať sa ľudským, život, ktorý je schopný kultivovať cnosť a upevňovať nové spojivá“.
Ide tu o politiku nielen „pre ľud“, ale „s ľudom“, a bez poplatnosti nejakej ideológii, zdôraznil pápež František a ďalej vysvetlil:
„Ak je ľud vyraďovaný, je zbavený nielen materiálneho blahobytu, ale aj dôstojnosti konať, byť protagonistom svojho príbehu, svojho osudu, vyjadrovať sa svojimi hodnotami a kultúrou, svojou kreativitou, svojou produktivitou. Preto je pre Cirkev nemožné oddeľovať podporovanie sociálnej spravodlivosti od uznania hodnôt a kultúry ľudu, vrátane duchovných hodnôt, ktoré sú zdrojom jeho zmyslu pre dôstojnosť.
V kresťanských komunitách sa tieto hodnoty rodia v stretnutí s Ježišom Kristom, ktorý neúnavne hľadá tých, ktorí sú skľúčení alebo stratení, a ktorý prichádza až na samé hranice existencie, aby bol tvárou a prítomnosťou Boha, aby bol «Boh s nami»“.
Účastníkom konferencie, z ktorých viacerí majú dlhoročné skúsenosti s prácou na sociálnych perifériách a v sprevádzaní tzv. „ľudových hnutí“ pápež František potvrdil dôležitosť ich angažovanosti aj z pohľadu Cirkvi:
„Ak sa Cirkev nezaujíma o chudobných, prestáva byť Ježišovou Cirkvou a nanovo skĺzava do starých pokušení premeniť sa na intelektuálnu alebo morálnu elitu, novú formu «pelagianizmu» alebo «esénskeho» života.
Takisto aj politika, ktorá neberie ohľad na chudobných, nikdy nebude schopná podporovať spoločné dobro. Politika, ktorá sa nezaujíma o okraje, nikdy nebude vedieť pochopiť stred a bude si mýliť budúcnosť so sebaprojekciami v zrkadle.“ (...)
„Opovrhovanie kultúrou ľudu je začiatok zneužívania moci. Uznaním dôležitosti duchovnosti v živote národov sa politika regeneruje. Preto je nevyhnutné, aby sa komunity veriacich stretávali, zoznamovali, a tak pracovali „pre ľud a s ľudom“.
S mojím bratom a veľkým imámom Ahmedom Al-Tajíbom sme „prijali“ kultúru dialógu ako cestu, vzájomnú spoluprácu ako správanie a vzájomné poznávanie sa ako metódu a kritérium(porov. Dokument o ľudskom bratstve, In: Fratelli tutti, 285). Vždy v službe národom.“
Svätý Otec sa rozlúčil želaním:
„Dnes viaž než kedykoľvek, drahí priatelia, musíme budovať budúcnosť zdola, politikou s ľudom, zakorenenou v ľude. Nech vaša konferencia pomôže osvetliť cestu.“
Po vystúpení pápeža Františka konferencia pokračovala príspevkom Austena Ivereigha z Londýna a troma blokmi spojenými s diskusiami, venovanými jednotlivým kapitolám knihy „Snívajme: Cesta k lepšej budúcnosti“ - „Čas hľadieť“, „Čas vybrať si“ a „Čas konať“.
