[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 02. 11. 2024   Meniny má Pamiatka zosnulých      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Výročie Barbarskej noci si pripomenuli aj pri kláštore v Podolínci
P:3, 15. 04. 2021 13:25, DOM

Podolínec 15. apríla (TK KBS) Členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, zástupcovia mesta Podolínec a obyvatelia Vyšných a Nižných Ružbách si v stredu 14. apríla 2021modlitbou a tichou pietnou spomienkou pri pamätníku internovaných rehoľníkov v areáli kláštora redemptoristov v Podolínci, pripomenuli smutné výročie takzvanej Barbarskej noci, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 polícia prepadla mužské kláštory na území vtedajšieho Československa a všetci rehoľníci boli odvezení do sústreďovacích táborov.

Pred 71 rokmi sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti pod názvom Akcia K – kláštory. Príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do vtedy mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Boli to miesta Pezinok, Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov a Podolínec.

Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Likvidácia kláštorov sprevádzala násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov. Do Podolínca postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie barbarská. Medzi menami internovaných rehoľníkov v podolínskom kláštore boli napríklad ,Teodor Hlaváč, Ján Brichta, Ján Korec, Ernest Macák, Anton Srholec, Ján Janok alebo Marcel Martinko.

Do akcie K – likvidácia kláštorov boli aktivizovaní aj veriaci laici. Boli to obyvatelia obcí Nižných, Vyšných Ružbách a Lackovej, ktorí neváhali a utekali brániť rehoľníkov. V obciach na poplach zvonili zvony. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrdá odplata režimu. V kláštore v Podolínci po barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Ružbašský farár Jozef Daniel rodák z Krivej na Orave bol zadržaný z organizovania násilných protestov v Podolínci svojimi veriacimi.

V kláštornom kostole v Podolínci sa nachádza drevená socha frátra jezuitu Baču, ktorý v roku 1951 vytesal do stromu vyrúbaného pred kláštorom „Podolínsku Madonu“ skulptúra, ktorá podnes zdobí priestor kostola svätého Stanislava. Zase na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora v Podolínci travertínový pomník internovaným rehoľníkom.

Boli časy, keď sa žijúci rehoľníci každoročne schádzali a pripomínali si toto smutné obdobie ich života. Dnes, keď mnohí sú už na pravde Božej, prichádza ďalšia generácia, ktorá nezabúda na neblahú minulosť a aspoň takouto formou si chce uctiť a poďakovať tým, ktorý sa v roku 1950 nebáli totalitného režimu a tiež tých, ktorí prišli brániť rehoľníkov.

Komunistickému režimu sa síce akciou K – kláštory, podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, no nepodarilo sa im však zlikvidovať rehole ako také. Počas komunistického režimu a útlaku sa začala vzmáhať podzemná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavným cieľom, ktorý komunistický režim sledoval svojou cirkevnou politikou, bola totálna ateizácia spoločnosti a odklon ľudí od cirkvi a viery v Boha. Horlivosť kňazov a veriacich počas 40 rokov komunistickej nadvlády na Slovensku zmaril zámer komunistov dosiahnuť odklon ľudí od cirkvi.

Trinásty apríl je v Slovenskej republike vyhlásený za pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.

TK KBS informoval Radoslav Babjarčík



( TK KBS, rba, ml; pz ) 20210415026   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]