Podolínec 15. apríla (TK KBS) Členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, zástupcovia mesta Podolínec a obyvatelia Vyšných a Nižných Ružbách si v stredu 14. apríla 2021modlitbou a tichou pietnou spomienkou pri pamätníku internovaných rehoľníkov v areáli kláštora redemptoristov v Podolínci, pripomenuli smutné výročie takzvanej Barbarskej noci, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 polícia prepadla mužské kláštory na území vtedajšieho Československa a všetci rehoľníci boli odvezení do sústreďovacích táborov.
Pred 71 rokmi sa v noci z 13. na 14. apríla 1950 uskutočnila tajná akcia komunistickej Štátnej bezpečnosti pod názvom Akcia K – kláštory. Príslušníci národnej bezpečnosti – polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do vtedy mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Boli to miesta Pezinok, Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov a Podolínec.
Na jar roku 1950 nariadil Ústredný výbor Komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom akcie bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Likvidácia kláštorov sprevádzala násilnosťami, ničením vzácnych rukopisov, náboženských predmetov a obrazov. Do Podolínca postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie barbarská. Medzi menami internovaných rehoľníkov v podolínskom kláštore boli napríklad ,Teodor Hlaváč, Ján Brichta, Ján Korec, Ernest Macák, Anton Srholec, Ján Janok alebo Marcel Martinko.
Do akcie K – likvidácia kláštorov boli aktivizovaní aj veriaci laici. Boli to obyvatelia obcí Nižných, Vyšných Ružbách a Lackovej, ktorí neváhali a utekali brániť rehoľníkov. V obciach na poplach zvonili zvony. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore nastala tvrdá odplata režimu. V kláštore v Podolínci po barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a kláštor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Ružbašský farár Jozef Daniel rodák z Krivej na Orave bol zadržaný z organizovania násilných protestov v Podolínci svojimi veriacimi.
V kláštornom kostole v Podolínci sa nachádza drevená socha frátra jezuitu Baču, ktorý v roku 1951 vytesal do stromu vyrúbaného pred kláštorom „Podolínsku Madonu“ skulptúra, ktorá podnes zdobí priestor kostola svätého Stanislava. Zase na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora v Podolínci travertínový pomník internovaným rehoľníkom.
Boli časy, keď sa žijúci rehoľníci každoročne schádzali a pripomínali si toto smutné obdobie ich života. Dnes, keď mnohí sú už na pravde Božej, prichádza ďalšia generácia, ktorá nezabúda na neblahú minulosť a aspoň takouto formou si chce uctiť a poďakovať tým, ktorý sa v roku 1950 nebáli totalitného režimu a tiež tých, ktorí prišli brániť rehoľníkov.
Komunistickému režimu sa síce akciou K – kláštory, podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, no nepodarilo sa im však zlikvidovať rehole ako také. Počas komunistického režimu a útlaku sa začala vzmáhať podzemná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavným cieľom, ktorý komunistický režim sledoval svojou cirkevnou politikou, bola totálna ateizácia spoločnosti a odklon ľudí od cirkvi a viery v Boha. Horlivosť kňazov a veriacich počas 40 rokov komunistickej nadvlády na Slovensku zmaril zámer komunistov dosiahnuť odklon ľudí od cirkvi.
Trinásty apríl je v Slovenskej republike vyhlásený za pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných.
TK KBS informoval Radoslav Babjarčík
