Vatikán 15. apríla (TK KBS) Úrad pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju v spolupráci s vatikánskou anticovidovou komisiou, africkou charitou, jezuitskou konferenciou Afriky a Madagaskaru a Združením rehoľníčok strednej a východnej Afriky, začal kampaň za oddĺženie afrických krajín, ktoré kvôli pandémii koronavírusu nemajú potrebné finančné prostriedky na splácanie dlhov. Štáty G20 odložili najchudobnejším krajinám splátky dlhov, zatiaľ do tohtoročného decembra.
"Je to iniciatíva vychádzajúca z africkej lokálnej cirkvi, ktorá vďaka svojej vierohodnosti sformulovala túto žiadosť, rozšírenú v občianskej spoločnosti. Náš úrad by mal prispieť k tomu, aby žiadosť získala medzinárodnú viditeľnosť v nádeji, že sa vytvorí široké hnutie, ktorú si všimnú krajiny skupín G7 a G20, teda tie, ktoré v tejto otázke môžu rozhodnúť," vysvetlila nová podsekretárka vatikánskeho úradu, sestra Alessandra Smerilli.
Podľa podporovateľov tejto kampane však oddĺženie neznamená bianco šek vystavený africkým vládam. "Za použitia príslušných kontrolných mechanizmov je možné zaručiť, aby sa odpustené splátky investovali do zdravotníctva a vzdelávania, a tak zaručili všestranný ľudský rozvoj, na ktorý majú všetci ľudia právo, ako často vyzdvihuje pápež František,” zdôraznil ghanský kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson, prefekt Úradu pre integrálny ľudský rozvoj.
Ekonomický dlh afrických krajín je totiž len súčasťou zložitých väzieb medzi južnou a severnou pologuľou. "Existuje aj ekologický dlh veľkých mocností, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za klimatické zmeny. Jeho ťarcha dopadá najmä na najchudobnejšie štáty, vrátane afrických," pripomína kňaz Augusto Zampini, člen vatikánskej anticovidovej komisie. Hoci Afrika prispieva iba piatimi percentami do celosvetových emisií skleníkových plynov, trpia ich dôsledkami vo forme prírodných katastrof, ktoré len za posledné desaťročie (2009-2019) svetadiel ochudobnili o najmenej 700 miliónov dolárov.
Najvyššiu cenu ako obyčajne platia najchudobnejší obyvatelia afrického kontinentu: "Nie sú to len čísla, obete zadlženosti majú reálnu tvár dedinčanov z mojej rodnej Tanzánie, ktorým chýba voda aj lieky," podotýka sestra Hellen Bandiho, sekretárka Združenia rehoľníčok strednej a východnej Afriky (Acweca). "Napriek tomu tanzánijská vláda svojim veriteľom každoročne spláca 300 miliónov dolárov". "Nejde len o etický problém," dodáva jezuita Charlie Chilufya, ktorý riadi úrad pre spravodlivosť a ekológiu Jezuitskej konferencie Afriky a Madagaskaru. "Na perifériách našej planéty totiž pretrváva pandémia a pokiaľ sa s ňou príslušné krajiny kvôli nedostatku zdrojov nedokážu vyrovnať, ohrozuje to zdravie všetkých obyvateľov Zeme".
